str. 340
59. Pomoc proti smutku.
Keď som išél cez ty hory, cez ty hory
zelené,
Postretal som švárné dziéča, malo líčka
červené.
Stretél som ho, neznal som ho. Má
panenko, odkal si?
Ą ona mi povedala, že je smutná jakási.
Ty si smutná, já som smutný, oby dva
sme v zármutku;
Keby to dal milý Pánbo', bola bys
mi manželku.
Širuj, kočiš, širuj kone, aj ty štyri
paripy!
Pôjdeme my nahovárať švarné dzieča
do Nitry.
Já mám kone osellane, len jim treba
obrok dať:
Chto sce švárnu ženu maci, mosí na
ňu nakladať.
Dve sto zlatých, tri sto zlatých, dve sto
zlatých lebo peť:
Bude žena jak malina, bude žena
jako kvet!
|
60. Zvedavý.
Keré vtáča na dvúch drevkách sedá,
Žánné ono poccivosci nemá;
Jako aj ten sebevoľny kamas,
Kerý chodzi ke dvoru pannám na raz.
Jde k jennej, vykuší slovíčko;
Jde k druhej, pohovorí všetko.
Počkaj ty len, švárný šuhájíčku!
Nepovedaj všetko na dziévečku.
Povedz mi len, moja milá, povedz:
Kerú cestu na trávičku pôjdeš ?
A já pôjdem zrovna do doliny,
Nažnem si tam drobnej ďateliny.
Povedz mi len, moja milá mladá:
Kedy bude naša láska stálá?
Vtedy bude naša láska stálá,
KecT pôjdeme spolu od oltára.
Povedz mi len, moja milá, povedz:
Kedy bude našej láske konec?
Vtedy bude našej láske konec,
Keď já umrem, a ty budeš vdovec
|
61. Čarovná zelinka.
Zelienaj sa, zelená trávička!
Studienaj sa, studená rosička!
Rozliehaj sa mramor na kameni!
Nastalo nám s milým rozlúčení.
Rozlúčení, veď je to ťažká vec!
Ešče ťažšá, jako inšá bolesť,
Od boleści je taká zelinka,
Polieva ju poccivá panenka;
Polieva ju, smutno trhala ju,
Přežalostné zaplakala nannú (nad ňou):
Zelinka malá,
Kebych ťa mala:
Verubych si šuhajíčka
Pričarovala!
Nie tak malého,
Jako švárneho,
čo vykúka z okénečka
Richtárového.
|
62. Sivý holúbek.
Vidzeli ste mého
Holúbka sivého,
Čo sa točí?
On má perká hľadké,
Hrkútame sladké,
Sivé oči.
My sme ho vidzeli,
My sme ho vidzeli:
Lecel k moru.
Nerob mi zármutku,
Môj sivý holúbku:
Lecme spolu.
S doly veter veje,
S doly súnko hreje
Dolinečku;
Už sa Janko nese, Tade od Fraštáku
Na koníčku.
Od rána tu sedzím,
Nikoho nevidzím
Tade íci;
Už sa Janko mosel,
Už sa Janko mosel
Utopici!
čo tu, milá, sędziš,
Čo tu posedávaš.
Sivý sokol ?
Pre tvé perká hladké,
Hrkútame sladké
Nemám pokoj.
|
63. Odpor š u hajo vých rodičo v.
Čo sa stalo v nove v súsedovém dvore ?
Vyróstel rozmarín vyše strechy hore.
Nebol to rozmarín, bola to fiaľka:
Préčos ma sklamala, má verná frajerka?
Já som nesklamala, já som v slove
stálá:
Ti tvoji rodiče za tebe mi brána.
Rodiče, rodiče, čo ste za rodiče,
Keď mi zbraňujete to chudobné dievčc ?
Aj vy ste si brali, čo sa vám ľúbilo;
A mne zbraňujete, čo by ma tešilo.
Potom já, Janíčko, budem tvoja žena,
|
|
