str. 341
Keď sa v našej peci drevo rozzclená;
Potom já, Janičko, budem tvoja žena,
Keď na mestskej veži kohútik zaspieva;
Potom já, Janíčko, budem Ivojú ženu,
Až myši potkanov na jarmck poženú.
Už myši potkanov na jarmek vyhnaly:
Predca Janíčkovi, Aničky nedali.
|
64. Žiarlivá.
Už sa ten mesáček nad horárni biela:
Rada bych vedela, čo môj milý delá?
Tak mi on povedal, že dnes večer přijde,
Že dnes večer přijde, keď mesáček vyjde.
Už mesáček vyšél, môj milý nepřišel;
Daj mi, Bože, zvedeť: ke kérej onišél?
Či hore, či dole, či len k susedovej?
Či len k susedove.}, kamarádko mojej?
Kamarádka moja, hnevám sa na teba;
Môj úprimný frajer bol včera u teba.
Ani sa nehnevám, jako si zazlievam,
Blízo teba bývám: mohlas ho poslať
k nám.
Už sa nám, Anička, zlámala lavička,
Čo sme sedávali na nej od malička
Keď sa nám zlámala, však sa ona zroste:
Miluvali sme sa, aj sa môžme ešče!
|
65. Pieseň o dievčati.
Velmí odchylný variant Kollár I.
st. 208, č. 1.
Keď už bolo dievča v tom štrnástom lete,
Chcelo ono vedeť, čo sa v svete piete.
„Ach, mamičko, už je, už,
Užby sa mi sišiel muž!"
,,„Ó, dcérenko moja, ty si ešte mladá,
Veru tebe muža ešte nepotreba;
Lebo také ženy mrú,
čo sa mladé vydajú.""
„Ó, mamičko moja, na cinter chodíte,
Kolko vy tam takých mladučkých vidíte ?
Čí to také ženy mrú,
čo sa mladé vydajú?
Pod okénkom spávam,
Chlapcov sa obávam;
Oni na mňa kukajú,
Pokoja mi nedajú."
„„Ó dcérečko moja, z toho sac'pomôže!
Spraví sac' postieľka konca mojej lože;
Potom budeš dobre spať,
Nebudeš sa potom báť.""
„Ó, mamičko moja, ľahko vám hovoriť,
Keď vy tuho spíte, ništ sa nebojíte,
Ale ja som zstrašená,
Nemôžem spať do rána.
Vezmem bazaličku, tá chlapcom vouá;
Vezmem si laskavec: za tým chlapci
choďá;
Vezmem si netátu,
Za tú chlapci skáču
A jak neveríte: ukážem vám dlaňú,
Že som jej nabrala pod Cisársku skalu."
|
66. Dohovárka.
1. „Ach, škoda, preškoda,
Seznania našého,
Že som ťa tak rada mala,
Radšej než iného!
Velice sa hanbím
Keď na teba hľadím;
U ľudí uznávaš,
Cudzú lásku žádáš,
Keréj u mňa není!
2. Čert po takej láske,
Kerá sa tak mení!
Ráz miluješ, ráz ztupuješ,
Už jej viacej není.
U mňa ju miluješ,
U ludí ztupuješ;
Inde hanu dáváš,
U mňa ju uznáváš:
Už jej viacej není "
3. „„Ticho kráčaj, mladé dievča,
Nebudz taká pyšná!
Aby si sa jako ten glej
V ohni nerozišla.
Výndú tvoje roky,
Vyskočíš z tvej noty,
Tvár tvoja spanilá
Bude tak sebraná,
Jak turanské bôty! 4 Jak slanina devatročuá
Budeš pekná, biela;
Jako tekvica prezretá,
Hlavac' bude holá;
Zuby sac' vyklátia,
Viac sac' nenavrátia;
Brada rozdvojená,
Fúzmi obrostená,
Huba, jako vráta!
5. Malas nebyť nasmevačná, Malas nebyť pyšná!
Mala si sa shovárati,
S kým si sa len sišla.
Včil by si už rada,
Len keby si mala,
Z takého šuhaja,
?? s ním pohŕdala,
čo len jeden motúz!
6. Viem já jedno pekné vtáča,
Pri jednom potôčku;
Ono pekne prespevuje,
Sedáva v oblôčku.
|
|
