str. 342
Keby som ho dostal,
Deň, noc by som nespal;
Choval bych ho v klietke,
Pri mojej postielke,
Deň, noc by som nespal!""
|
67. Nárek opustenej.
Tá Bošácka dolina je veľmi smutná,
V kerej som já ztrávila mé mladé letá.
O čula som novinu, kerá ma trápi,
A kerá ma ze sveta do hrobu zloží.
Ty hodiny bošácke falešné bijú:
Už sa môj milý vede k oltári s inú.
A on si prespevuje z veľkej radosti,
A mne sa srdce puká z veľkej žalosti.
Zlé bych mu vinšuvala: to mu nebudem;
Preklínala by som ho: toho nemôžem.
Nech mu Pánbo' pomáhá v jeho
manželství,
A já budem ztrvávať v mojem panenství.
|
68. Opovržený milý
Velmi odchylný variant: Kollárlí. st 113,
č. 12.
Otvorže mi, moja milá, tvoje nové dvere;
Nech sa moja pravá ruka od tvéj
odebere!
Sotva že mu milá dvere otvorila,
Podali si pravé ruky: „Dobre sa
maj, milá!
Dobre sa maj, moja milá, odpočívaj
lehce,
A já budem do rána spať na jedlovej
desce.
Ľahnem si já, ľahnem, na lavicu holú,
A tam budem do rána spať, jak
nespadnem dolu."
,,„ldz mi ty preč ode dverí, mátoho
opilá!
Lebo som já, veru, ueni žádná tvoja
milá
Idz mi ode dverí, a nechodz sem vice:
Lebo by si všetko prepil, aj ty
nohavice." •' A prišél k nej hneď v pondělek: ona
šaty zvára; Dala sa ho palicu biť, čo za dveřmi
stává „„Tu ty máš, môj .milý, čo si ma
nahneval; Kebys ma nebol nahneval, to by si
nebol mal!"" A prišél k nej zas vovterek: ona šaty
prala; Dala sa ho piestom báchať, čo ty šaty
prala. „„Tu ty máš, môj milý, čo si ma
nahneval; Kebys ma nebol nahneval, toby si
nebol mal!"" On prišél k nej zas ve stredu: ona šaty
zúľa; Dala sa ho válkom búchať, čo ty šaty
zúľa.
„„Tu ty máš, môj milý"", atď. A prišél k nej zas ve štvrtek: ona
maslo mútí; Dala sa ho topárkú biť, čo sa v mlieku
krúti.
„„Tu ty máš, môj milý"", atď. Ale prišél k nej zas v pátek: maslo
vytápala; Dala sa ho varucú biť, čo maslo miešala.
,,„Tu ty máš, môj milý"", atď. A prišél k nej zas v sobotu: aby ho
umyla; A ona ho, handra cundra, za dvere
strčila!
„„Tu ty máš, môj milý"", atď. A keď prišél k nej v nedelu: aby ho
oblékla; A ona ho, handra-cundra, na ulic
vyvlékla. „„Tu ty máš, môj milý, čo si ma
nahneval;
Kebys ma nebol nahneval: to by si nebol mal!""
|
Ptačí řeč ve Slezsku.
Podává J. Vyhlídal.
Bystrému oku a uchu pastevcovu neujde v přírodě žádný zjev a zvuk. Vidí-li ptáky v povětří kroužiti, již volá na ně: „Kavečky, ka-večky, do kola! aby byla zejtra pohoda!" (Z Dobré.)
|
