str. 101
Svatební písně slovenské z Bošácké doliny.
Sebral J. L. Holuby.
Rozhovor.
„Za stodolenkú, za našú, Svedčalo by tam salašu." „„Keď by svedčalo, bývaj sám; A ja sa s tebú, moje srdenko,
rozžehnám."" „Za stodolenkú, za mojú, Svedčalo by aj majeru." „„Keď by svedčalo, bývaj sám; A já sa s tebú, moje srdenko,
rozžehnám.""
„Keď sas' ty mála žehnati: Malas ručenku nedáti; Malas ručenku, moje srdenko, nedáti." „„Ked my ta bývať pojdeme: Čo my tam jiedať budeme?"" „Lepšá šišečka dubová, Jako pečieuka lojová, Jako pečienka, moje srdenko, lojová." „„A čo my pijať budeme, Keď my ta bývať pojdeme?"" „Lepšá vodenka z kolaje, Jako vínečko, moje srdečko, z pohára."
Pom. Tuto pěsničku mi viacrazy spie-vala nebohá stará Janička, a vždy v tejto osnově, ač patrné daktoré verše chýbajú.
Pri v i e nku
(Večer před sobášom sejdu sa družice a iné dievóatá u nevěsty, aby jej pri speve svadebný venček uvily. V Bošáckej dolině je ten venček maličký a musí byť v ňom rozmarin, rimbaba, zahradný petržel (dakedy „dzievský petržel" = Asplenium Rúta muraria) a barvienek (Vinca minor) Na spodek vienka zapletu v handričke zavinutý „šesták" (10krajc). Vienek takto ustrojený uviažu nevěste na vrch hlavy, keď ide na sobáš.)
Sešly, sešly konope u cesty,
Veď sú pěkné zelené! Ej, leží Janko dorúbaný:
Pýtá vody studenej. Pýtá si on od svojej mamičky:
Aby mu jej podala; Šila, šila, šíkom prešívala:
Vodenky mu nedala. Pýtal si jej od svojho tatíčka:
Aby mu jej on podal.
Oral, oral, brázdy preorával :
Vodenky mu nepodal. Pýtal si jej od svéj najmilejšej : Aby mu jej podala. Sila, šila, zlatom prešívala:
Vodenky mu podala. Lepšia jedna věrná frajerečka,
Jako celá rodina!
|
Pri v i e n k u.
„čo robíš, dievča,
V vodě studenej ?" „„Vijem perenko
Z růže červenej."" „Keď ho uviješ,
Komuže ho dáš?" „„Tebe, šuhajko,
Keď k nám chodieváš !""
|
Privěnčení nevěsty před sobášom.
(V Bošáckej dolině nosia nevěsty party z čierného aksamitu, šíkom ozdobené, a od tyla mnohými stužkami, po pás
|
