Předchozí 0259 Následující
str. 243
Bodaj sa zlámala tá vojanská miera, pod kerú mi žali. hej, mojjého frajjp'ra.

A keď mi ho žali, hned 'o ostřihali, jeho bjelé vlásky, hej, po vodze plyvaly.

Plyte, vlásky, plyte, kolem do kolečka, azda vás juvidzí hej, moja frajjérečka.

Na širém Dunaji milá šaty pere, ona sa čuduje. hej, čo po vodze tene.

A to tenú vlásky mojjého milého, ach, čo budem robit, hej. pre Boha živého?

Jak 'e to nebo vysoko, tak 'e má milá daleko. A já si tam pre nu pöjdem, a já si hu sem dovedem. Keď už išli cez ty hory, přišli tam na velké mosty. Shodž na, milý, dole s mosta. nech som nine ludom sprostá. A já som ta na to nebral, abych ta s mosta shadzuval. Lež som si ta já na to bral, abych ta verne miluval.

Jaká 'e to hora, keď nemá javora, jaké 'e to dzjéča, keď nemá frajjéra.

Já frajjéra nemám, ani ho mať nescem, chudobné dzjéča som, pojdem, za koho scem,

Pojdem za Janička, budem zahradnička, po zahradze chodzit,

marjáníek sadzit.

Sadzit jako sadzit, ale ho poljevat,

dalako studjenka

na vodu chodzjevat.

Jako ta, Janičko, tá mači chovala, tušin -ti červené jabučká dávala.

Jako ta, Janičko, ten otec vychoval, tušin ti červené vínečko kupoval

Už sa od vás odebieram,

má mamičko,

už já tibám a boškávam

vaše líčko,

mój tatíčku,

za tú lásku

rodzičovskú,

(s) kerú ste ma vychovali

od malíčku.

Ghodzila son (m), lietala son

jak vták (v) poli,

robila son, čo son scela

po méj vö'i;

ale už ščil

nebudem smet,

mosim dycky

doma sedzet.

čo sa (v) kerém kúce stane,

o tom vedzet

Povedz mi len, moja milá,

tento týden,

pojdeš za mna či nepojdeš,

kpď k vám prfdem ;

pojdeš za mna,

či nepojdeš,

či len za i-

ného pojdeš,

a keď za iného pojdeš, ¦

obanuješ.


Předchozí   Následující