str. 464
tik«, že sa ale táto seria nekončí rý-mom, leda až so slovami »kolo vonné«: je isté, že tu ešte čosí chyba.
Variant Ochodnického je úplnější, ale aj ten není celý; viac z něho ale ani on nevěděl. Jako mi hovořil, naučil sa ho od ktoréhosi hudea zo sú-sednej Brezovej na Moravě. Galleria výkresov Ochodnického vyzerá takto : > To je tenké, to je tusté ; to je riedke, to je husté; to je basa, to sú husle, to posedák slepačí, to štolica řezací; to sú háky, to sú vtáky, to sú ženské naťahy; to je křivé, to je rovné, to je honné kolo vonné; to sú villy, to je hnůj; to je celá, to je půl; to sú káry, to sú máry, to sú ženské prevíjavy«. — Tu vykreslené »ženské naťaháky« nepočul som nikdy tak menovať; je to »babka« na zapínanie k. pr. rukávov na košeli haklíkom. I slovo »ženské prevíjavy< mi je úplné neznáme. Také kosočtverce často sa tu vyšívajú na »prolánky« a »obojky«.
Möj zpravodaj Ochodnický zle bol pochodil aj s basou vloni na jednom veselí v Moravském Lieskovém. Jeho bratranec ženil razom dvoch synov a aj dcera malá mať spolu s nimi sobáš. Ale ženich, loptoš, nechal nevěstu v parte sedeť, a od-behol do Strání krávu kupovať, ani k svadbe neprišiel. Nezbývalo tedy iného, jako synov vystrojit' na sobáš. Pri tejto slavnosti musel byť v kapelle aj Adam Ochodnický, jako vychýrený basista. Ale pri svadebnej hostině strhla sa bitka, do ktorej sa, jako obranca, zamiešal aj basista; ale zle pochodil, lebo mu basu na posměch doštie-pali, a všetky šaty s něho strhali, že sa na potupu světa, v Adamovem kostýme horko — ťažko ratovať mohol. Naplnilo sa tedy na ňom, nebo-rákovi, to tunájšie príslovie: »Braňač dostane viac, než oráč.« To jest: ten, ktorý iného »oráči« (ovalí, zarazí), tolko bitky nedostane, jako ten, ktorý bitého »brání«; lebo sa stává, že sa naňho obe stránky vyrútia. Divil som sa, že sa möj basista do bitky zamiešal, lebo to nebývá jeho obyčaj. On mi ale, na svoju omluvu povedal, že jak sa bitka strhla, za-hasil ktosi světlo, ženy sa s krikom rozutekaly, a chlapi sa po tme, len tak nazpamat, mlátili; a keď aj jeho čímsi tvrdým, nevie, čí polenom, lebo »dúčelou kostí«, po hlavě ovalili, namatal aj on kus dřeva, a bránil sa, jako najlepäie vedel. Keď mu narúdili 15 korun pokuty, polepil si doma basu, a hude na nu dosial.
2. V čas novoročnej koledy videi som v podhorskom mlýne v Podhradí dve figurky, z čierného, cukrového papieru šikovné vystrybnuté, jako cvernou sem a tam poťahujú »perpentikel« (kyvadlo). Figurky stály po
