str. 371
nosťou okrúcajú si onucky okolo nohy, na čo sú aj nemálo pyšní. Onuce vyvárajú v masti, aby neprepušťaly vlahu. Iba na výročité sviatky, alebo keď ide k sobášu, na odvod obuje si nové, tenké, bielunké onucky. Keď už takého hrdo vyobliekaného deckýho, alebo ženáča chcejú dievky po-chváliť, prvé, čo na ňom vychvália, sú »hrdé onueky«. K nohe pripevnia ích návlakami, ktoré tiež vkusné okrútiť nacím, ináč ho obsúdia, že sa ani obriadiť nevie.
Valaši nosia cez léto len jedno oblečenie, ktoré viackráť v mašle vy varia, ochranou proti vlahé a hydu.
Starší nosia okolo krku okrútenú čiernu šatku, zaviazanú v předu na uzol s visiacimi koncami. Do cesty beru si čo mladší ozdobné valašky, starší ale rovny, skoro po vazy vysoký kyjačok, na konci s hrčou, v rovnu plochu odťatou.
Detvan v zimě — v lete chodí holým bruchom a čiastočne i chrbtom a predsa málo kedy prestydne.
Opisovanie kroja Detvanky započneme od takzvanej »spodni«. Je to po pás siahajúca sukna z hrubého, nebieleného domáceho plátna, na ktorej přišitá je prsa obťahujúca »stanka« z dvojbarevné] pamokovej tkanice. Barva stánky sa día nálady a doby smútoč-nej, alebo veselej mění: v prvom páde má červené a biele, v poslednom čierno-biele rovnoběžné z hora na dol rovnoběžné pásma. Na prsách i chrbte držia íeh cez plecia prehodené >pentle« (par-tice). Plecia i hornú čiastku prs kryje: »Oplecko«. Dievky a nevěsty do 35—40 ročné nosia ich bohato vyšívané. Staršie ženy nosia »hladkie« oplecká, ktorych jediná, len na sviatky nošená okrasa je »viazania« »dolu ru-kávom« alebo »cez plece*. Kolo tohoto viazania bývajú často vyšívania s pravou ihlou a sice : »na ťureckie dierky« (dvoj-riadkové), lebo: »furma«. Táto je zas lebo »rezan-čeková«, lebo »ohrabiel-kovistá«. Alebo vyšité majú >ploštičky«, lebo »tulifán«. Niekdy furmy tieto bývajú aj spolu vyšité. Takto nosia oplecká aj dievky v delací deň, alebo keď nechcú výnsť
