je na západe vrchom Drienok (675 m), Majerovie vrch (646), ďalej na sever Vajanovým vrchom (572); na severu Strážou (697), Lehockym dielom (673); na východe Jelšinou (745) a Farskou horou (814). Ďalšie vrchy patriace k chotáru obce, rozprestierajú sa juhovýchodne od Poník, týmto smerom stúpajú a splývajú s pohořím Ostročky-Vepor. Najvyššieho bodu dostúpia na hranici chotáru, na Bukovině a sice 1196 m. a tvoria dve doliny, ktoré, spojac sa, splynu s pokračováním kotliny v jedno. Hlavnejšie potoky chotáru sů nasledujúce: kotlinou tečie jedon, ktorý za chotárom priberie už na P. Hutě spojené potoky dvoch dolin. Kotlina tvoří hlavně pole, na kopcoch sú pašienky, vrchy pokryté sú bohatými lesy ihličnatými a velkými lúkami. Ghotár Poník činí 10,256 katastrálnych jochov; z toho je 1797 kat. jochov póla, 81 zahrad, 2882 lúk, 1037 pa-šienok, 4316 hor (les), 143 pod daň nepatriaeej plochy. Poniky hraničia s Lupčou, Lubietovou, Povrazníkom, Hrochoťou, Dubravicou, Oravcami, Mólčou, Šalkovou. Archeologické výzkumy v Ponikách sa nekonaly.

Z dejín Poník. Poniky pripomínajú sa už vo XIII. stol. za Bélu IV., ako osada s výsadami. — Dia opisu starých listin, ktorý, vraj, tiež zahynul, akýsi conces Turchos pýtal Poniky r. 1270 pre seba. [V listině, vraj, bol názor >silva Ponik<]. — V době reformačnej vradené sú medzi banské mestá. Malý baně na železnú rudu, ktorá spracovaná bola v maši na Ponickej Hutě. Prácu baňskú a hutnícku konali prisfahovalci, na Hutě sa osadivší. Úradný titul Poník bol: slobodné královsko-baflské městečko. — Dějiny Poník v době reformácie sú tie samé, ako ostatných miest a obcí. R. 1540, vraj, všetcia gazdovia prestúpili na novů vieru a tento rok kladie sa za rok založenia evanj. cirkve v Ponikách. — Za času protireformacie výsady Poník zachránily měšťanstvo před násilím katolickým a len baňskí a hutnícki robotníci na Hutě a dakoíko domkárov želiarov v obci navrátilo sa do kat. cirkve. Obe cirkve boly do r. 1711 v stálom sporu o jediný kostol na Stráni, ktorý raz evanjelikom, raz ka-tolíkom patřil. Za Karla III. ev. cirkev zanikla a obnovila sa za Josefa II. Za čias jařma tureckého Poniky prepadúvané boly Turkmi. [Chalupkova báseň : »Padli Turci na Poniky . . .]. R. 1874 masa na Hutě zhorela a ponevaé dobývanie železa sa nevyplácalo, masa sa než,riadila a v baňách přestalo se kopať. Poniky ztratily titul báňského městečka a dostaly názov »vel'ké obce«. Póvod měna dědiny vykládá sa dvojakým zposobom. Daktorí myslia, že názov »Poniky« je zo slovesa >poniknúť«. Je totiž v chotáre viae priepadísk, kde potoky zaniknu a inde zase objavia sa. Druhí hovoria nie právě lichotivé, že to bola dědina »po nič« »za nič«.

Obec leží hlavně na oboch stranách potoka, kotlinou sa vinúceho a tvoří dva dlhé rady domov, smerom k juhozápadu. Rad domov na pravom břehu volá sa »velká strana* a druhý rad malá strana. Kde je priestor medzi týmito radmi vačší, tam stoja domy i v prostriedku, hned'