Slovenské písně z Bošácké doliny.

Výstraha pred čarmi.

V tej podhradskej fare, Krivo obrovnané; Nechoď ta, šuhajko, Tam je čarované. Je tam čarované Na dva ostré nože; Veru tebe, šuhaj, Nikto nespomôže!

Máčanie konopí.

Močila 'konope, močila, Žabka jej do vačku skočila; Neboly to konope, bol to len, Hybaj ty, žabenko, z vačku ven!

Pieseň poddaných.

Naši horní páni, To sú grobiani, Púščajú z'roboty, Až zvoní klekání. Až zvoní klekání, Písar zapisuje; Ešče ten poruč nik Hubu rozdrapuje!

Na kolaji vtáča.

Sedzí, sedzí na Kolaji vtáča, vtáča, Štyri snopy konopí namáča, — máča. Sedzí, sedzí na kolaji druhé, druhé, Aby malo poves enká duhé, duhé

(dlhé).

Holubenka.

Vyletela holubenka Šuhajovi do okénka; Vletela mu do maštale, Medzi jeho kone vrané. Koníčky sa naľakaly, Holubenku zašlapaly; Nebola to holubenka, Ležto bola frajerenka

Večerná, pri návrate s roboty.

Poďme domom, neskoro je, Do Bošáce daleko je! Do Bošáce veľká míľa; Poďme domom, moja milá! Poďme domom, už sa mrká,

Vidzeli sme v poli vlka. Vlka, vlka, vlkatého, Do pol boka odratého.

Všech Svatých.

Všech Svatých, všech Svatých,

Skoroli budete?

Skoŕoli, dievčence,

Ze služby pôjdete?

Kerá má mamičku,

Tá k mamičke pôjde;

A kerá jej nemá,

Tá nariekať bude.

Cinteru, cinteru,

Ty lúčka zelená!

Do teba padajú

Ty drahé semena.

Padajú, padajú,

A níšt neschádzajú,

Lebo ich hrobári

Hlboko dávajú.

Slávik.

Pod našima okny stromček zelený, Na ňom sedzí slávik premilený. Očuj, milá, jak ten slávik spieva! Až sa celú dzedzinú spev rozlieha.

Bošácké pole.

To bošácké pole Je járek nad járek! Bošácké dziéčence, Jako marijánek!

Neuznalý Janko.

Jankova žena v nemoci leži, Janko jej neveri.

»Vstaň, Kačko, hore!

Srdenko moje,

Však ťa ništ neboli.« Jankovej žene, ej, už sa zvoní. Janko jej neverí.

>Vstaň, Kačko,« a t. ď. Jankovu ženu do truhly kladú. Janko jej neverí a t. ď. Jankovej žene, ej, už spievajú. Janko jej neverí a t. ď. Jankovu ženu na máry kladú. Janko jej neverí a t. ď.