Slovenské písně z Bošácké doliny.

Väzeň

Sedel jeden väzeň Sedemdesát nedieľ; Tak on dlho sedel, Až on ošedivel.

5. Mal jednu sestričku Ü Turka zajatú; A tá jeho sestra Sedem nedieľ šila, Za tých sedem nedieľ

1

0. Jeden ráz usnula. Sníval sa jej sníček, Že je jej bratříček

V tej tureckej zemi,

V tom tuhém väzení.

15. Pani sa jej pýta:

Kateřinka moja, Co si taká smutná? Smutná, neveselá? Sníval sa mi sníček,

20. Že je môj bratříček

V tej tureckej zemi

V tom tuhém väzení. Pani nemeškala, Sklepy otvárala,

25. Kateřinka biela Na brata volala: Bratříčku môj milý, Ešteli si živý?

30. Sestřičko, som živý, Na poly som hnilý.

V mojich bielych bočkoch Žaby rehotajú,

V mojich žltých vláskoch Myši peleš majú,

35. Z mojich čiernych očí Všetku krv vypily, Pacholátča rané, Šíruj kone vrané! Pôjdeme, zajdeme,

40. Z tej tureckej zeme, Ke svoiei rodine.

Pozn. Túto pesničku spievaly mi dve staré babičky, jedna v Bošáci, druhá v Kopaniciach, s nepatrnými odchýlkami, od veršu 37.—41. spievala len kopaničíarka, kdežto bošáčanka končila pieseň veršom 36-ym.

Travička. Variant: Kollár II. str. 32. č. 39. značně odchylný.

Pod hájčkom, pod zeleným, Tam je klášter maluvaný, V tom klášteri Kačka malá. Ráda by sa vydávala. »Keď sa ty chceš vydávati, Mosíš brata otroviti.« »»Jakobych to urobila, Keď som sa to neučila?«« »Idz do hája zeleného, Najdeš hada jedlivého; Posekaj ho na tri kusy, Podá\aj ho na tri misy.« Už Janíčko z hory leze, Malůvané drevo veze. »Cos, Kačenko, uvarila? Cos varila, keď tak voňá?« »»Varila som polievéčku, Aj rybacú pečíenečku.«« A keď z jednej misy zedél, Hneď na jedno líčko zbledél; A keď z druhej misky zedél, Hneď na druhé líčko zbledél; A keď z tretej misky zedél, Hneď na všetek úd obledél. »Idz ty, Kačko, pre vínečko, Nech občerství mé srdečko.« Dokiaľ Kačka z vínka prišla, Už z Janíčka duša vyšla. »»Už som, milý, už som tvoja, Už som brata otrovilaU« »Nenis, Kačko, nenis moja, Aj mne bys tak urobila!« »»Nemám brata, nemám muža, Už je ze mňa svadlá ruža!««

Pieseň hrnčiarska.

Túto -pieseň počul a zachytil p. farár Erdélsky od jednoho hrnčiara v iVovom Meste nad Váhom, kde v dávnějších časoch mnoho hrnčiarov bývalo, ktorí svoj cech mali. Teraz temer nadobro hrnčiarstvo tam zaniklo. Reč tejto piesne prezradzuje, že pochádza zo susednej Moravy, ale si ju poslovenčení hrnčiari, primiesenim slovenských slov a forem do češtiny, trošku k slovenčine prispôsobili. Nebude škodit, keď aj tento príklad mixtúry česko-slovenskej, tu podám.