Předchozí 0326 Následující
str. 302

krásné kvítí. — 6. Němců se nebojte, jenom vy nestrojte doma vojny proti Čechům, radš je pomilujte! — 7. Kdyby přišli Rusi, zatočíme brusy a své šavle zostříme si, z Rusů budou kusy. — 8. Zatím kamarádi bez vojny a vády budem živi v upřímnosti, ženy mějme rádi. — 9. Ten není gardista, Rus je dozajista, kdo svou ženu trápí s dětmi, v gardě neměj místa. — 10. Budem pilni v práci, veselí v regrací, doma vlídni a v kostele pobožní vojáci. — 11. Máme sic profousa a však on nekousá, pro paráda se jen s námi k execírce rousá.«

Karel Procházka:

Dva soudobé milostné dopisy z Kolárovic. (Trenčanská stolice.)

Z mé sbírky dopisů slovenského lidu.

Sediam, ja si sediam smutný neveselý, přišlo mi na rozum moje potěšeni. Za stoliCek sedám, pero do ruky chytám, čo ti duša moja v lístečku pisat mám. Srdce hrálo, pero psalo, na svú milú zpomínalo. Prvej som ti pisal jako kamarád kamarádce a čil ti už pi-šem jako frajer frajerčce. Třebas sa ne-vidieme, ale sa milovat proto můžeme. Pišem ti pod pěkným zeleným stromem, pod zeleným javorom, tedy bude moje laská mojemu srdcu uprimna; keď mi budeme pri oltari stát, keď nam bude velebný pán ruky ze štoly svazovat. Už ti nemam čo takého pisat, eště ca zaz pozdravujem. Leť lísteček, leť cez ho-ričky, leť lísteček, leť cez dolíčky, mojej milej do X"učičky.

Pozdrav frajerce. List pisani dna 16 teho ledna roku 1905 prv nežli ti začnem pisati, tak ti musím krestanske pozdraveni dáti pochválen pan Ježíš Kristus a jméno panni Marie. Snival sa mi tejto noci taki sníček, duša moja drahá, že virostnul nu našem dvore ši-povy kriček (křovisko), a na tem kríčku dvanas šipovich růži, že moje srdenko stale po tebe tuži a tužit nepřestane, dokel ot teba pozdraveni nedostane. Prilecel na ten šipovi triček slavíček a tak líbezné zaspieval až ma ze sna prebudal. A ket (když) ma ten slavíček prebudal, tak mi povedal, abich skoro ráno vstal a mojej frajerenke sívej holu-benke otpisal. A priíecel k němu druhi slavíček a sadol na ten šipovi kríček

a velice pekne zazpieval. A odebral sa přič a nereknul mne nic a vzal tu dvastu (dvanáctou) růžičku a lecel s num (s ni) ces uličku. Tak včil to moje srdenko sa za tebum trepoce jako ta ribenka ve vodze. Tak ca estce pozdravujem, moja drahá zezulenka, a moje srco za tebum sa tuži a tužie nepřestane, dokel ot teba pozdraveni nedostane. Snívalo sa mi eštce, žes přišla ke mne a že si polo-žela ruce na moje srdce a odešla si přič a nereklas mi nic. Tak drahá zezulenka moja, věru nemožem na teba zabudnuc a mam s tej vojenčiny strach jak ma vezmu a jak ca potom niekeri odejme tak nemožem ani spavac od strachu, lebo ja ta tak milujem jako moje oči, šak možeš dočkat ti tri roki, šak ca ja aj z vojni pridem potěšit na oiiap. To budem pekni chlapík, len musiš na mna čakac zezulenka moja, tak ca ešte pozdravujem moja zezulenka jako tvoj věrni a uprimni frajer . . . ištvan . . . Tak ca pozdravujem ešte moje potěšeni pres hromatku kameni a posilám ci utechu kus papieru v papierovem mechu (měchu = obálce), a lásku na zlatem porvaaku. Pisal bich ti ešte vice ale mi uš zhasla svíce, pero sa mi rozlialo a akrament (attramentum := Inkoust) rozlámal. Posilám ci hubičku slatkú jako mat a pozdravujem pri tem aj tvoju sestru hanušu aj tvojho brata miša. Boskovam ci tvoje lička aj ustečka aj palčeki aj čelo. Ti si moja sladučka zuzanka a ja tvoj Ištvanko. Piš mi na-zpiatek.


Předchozí   Následující