Zdvorilosť a pohostinnosť u Slovákov.

Vraví sa, že nenie zdvorilejšieho človeka nad Číňana — zato ale nám Slavianom sa pripisuje bezpríkladná pohostinnosť. A poneváč táto nedá sa mysleť bez zdvorilosti, môžme si pýšiť, že nielen pohostinnosť, ale i zdvorilosť je vrodenou nám kmenovou vlastnosťou.

Pravda, u nás Slovákov pod menom zdvorilosť nedá sa mysleť to, čo značí ona u precibreného salónneho Francúza. Nie zručné poklony, hladké fráze, jemný takt, umenie vedeť každému vždy riecť dačo prijemného, ale slušné, srdečné neošemetné chovanie sa k svojim spolubližnym, prezradzujúce popri slušnosti i cit lásky a ochoty.

Takúto zdvorilosť nachodíme v našom národe menovite tam, kde ešte »kultúra« a či styk so svetom, nezhladila s duši pôvodnosť charakteru, v nomž ostro rysuje sa, ako už řečeno, v príslovie vzatá pohostinnosť a s ňou súvisiaca zdvorilosť.

Kto tedy chce poznať tieto dve vlastnosti u nás, musí zaisť nie do moderne vystrojených domácností našich intelligentov, ale do slovenskej chalúpky. Musí vypozorovať ľudí jednoduchých obyčajov a nehľadaných reči, ľudí, ktorí hradbou svojich hôr ohraničení žijú si vždy eště dosť zachovalým svojským žitím.

Dostači príjsť len do našej dediny, aby človek nabral hojne dát ku tomuto stúdiumu. Rovnou čiarou do dvoch radov postavená tvorí jednu ulicu. Kráčajúc ňou s oboch stran, je ti ako na dlani — a už stretáš sa so zdvorilosťou ! Ľudia ač cele neznámy, prechodiac popri tebe ťa pozdravujú srdečným: »Šťastlivé dopolednie (odpolednie)!« Ak si známy pristavia ťa a vítajú: Pekne vítam — načo, prirodzene prichodí zaďakuvať: »Ďakujem pekne — vitajte aj vy.« Týmto vyslovite radosť nad sijdenim sa. Po tomto nasledujú vzájomné otázky: kam se poberáte, ako sa máte a len ked ste sa navzájom o ciele cesty, o zdravotnom stave náležité informovali, zdvorilé sa rozlúčite. Tie isté pozdravy a fráze sťa nezbytné zdvorilosti zamieňate už s iným vás postretnuvšim a prvý na vás ešte volá, aby [ste pozdravili domácich — všetkých. Ak len nechcete byť držaný za »nezmierneho« (nezhovorčivého grobiána), iné vám nezbývá ako zastavovať sa takto a vymieňať zdvorilosti na každom kroku. Lebo náš, človek jezdvorilý — a ak i zná anglické príslovie že »Gas sú peniaze«, proti slušnosti neprehreší sa ani za zlato! Menovite voči seberovnému zadržať všetky paragrafy svojskej etiketty je dôležitejšie ako ziskať neviem čo!

Slušný pozdrav — pekné privítanie i na ulici je dôležitým v zá-koniku slušnosti nášho ľudu. Nie div tedy, že pozdrav spomína sa často i v ľudovej poesii. Nachodí sa v nej už či ako přikrášleme ľúbostnej scény, či ešte len ako záminka k známosti medzi »ňou« a »ním«. V tomto páde záminka cele nevinná k rozhovoru, za ktorým potom už nasleduje známosť — ľúbosť šťastná či nešťaslná. Ku príkladu: