wynul sem y u do šatí, ale sem yu zase zahodil precž pred dwoma roky.« Tázaný: »Nacžo si tu ruku užíwal? Nosjwal sem gj na Yar-marky pri plátne, strany štesty. Newedel any brat o tom«. Tázaný: čí snád tu ruku neuťal na popravnom mieste? Odpovedal: »To po-wiem sprawedliwe: že sem od poprawy ne.wzal tu ruku, než tam sem gu našel w húští, neodtal sem gu, Než na to umrem, že sem gu tam wzal. Newím utiatali bila, lebo nie, než tam mezi kostmi to ležalo, tam sem ya to zchitil«. »Poniislí si dobre!« »Giž sem si pomi-slel. Porucženo Bohu, wšak sem w rukú waších Milosty.«

Na to povstal Jakub Engelináar, mestský fiškál, a tiež žaloval pred súdnou stolicou na Michala Watůw ináče Pláteníka . . . A keď obžalovaného napomenuli, aby pravdu povedal, kde vzal tú ľudskú ruku? Odpovedal: »Giž sem gedenkrat wiznal, že sem yu w Horách pri ceste w hušty našel, gida k Perneku, pri gednom dube a ginacže powedeti any wyznati uemužem,« addendo, »geste tam bila y druha, ale sem yá len tuto gednu wzal.« Quaesitus »a snad si gu odrúbal niekde?« Odpovedal: «Neodrubal sem yu, než sem gu mezj huštjm zdwihel.« A keď ho prísnejšie examenovali, na mnohé a rozličné napomínanie, dáwajúc mu nadeju na milost vyznal: »Po-wiem prawdu, že sem tu ruku wykrutil, nebo zhranena bila.« »Kde si to ucžinil, asnad na poprawnem mi ste1?« Liber gotowy sem ukázal, a zadnému gjnemu, ani meg Žene, a yako sem se oženil, nepo-wedel sem geg.« Zpýtaný: »Kde sy podel ruku!« Odpovedal: »Zahodil sem gu za Grynawú z teg lawky do potoku.« Jeho žena, pred tribunál postavená a zpýtaná: »Wedelali sy o teg ruky?« odpowe-dala: »Wedela sem, že gu mal pri sebe, a že yu tam whore wzal, yak gdu do Perneku, pri gednem dube, a ukazowal my y to mjsto, nebo sem wždicky chodíwala snjm prez hory pre plátno, a že se y hlawa tam dluho walela.« Po tomto examene väznóv otec Jano Watůw z Rowného od Bytče, prosiac dovolenie, aby pred senát predstúpiť mohol, primlúval sa za syna, a prosil za jeho osvobodenie, ohlá-dom na svoju starobu, a že život svoj polepší. Slúbila sa mu podmienečne jaká-taká milosť, jestli pravdu povie, kde vzal tú ľudskú ruku? A otec bol napomenutý, aby naliehal u syna, na vyznanie pravdy; a aj sa mu dovolilo, aby šiel k synovi do žaláru, aby s ním tým pohodlnejšie mohol hovoriť. Otec potom tak hovoril, jako syn.

Hlasy pánov Senátorov: či má byť podrobený muká'm? Jeremiáš Taschner: Ťažko je, čloek'a nevinného oddať na muky; jestli viac nespáchal, než k čomu sa priznal: nezaslúžil muky. Puch: Nech je prítomný mučeniu iného zločinca, kde snád prestrašený, viac vyzná, než dosiaľ. Jakub Borföteö: Nemá býť podrobený mukám, lebo není vinný smrti toho zabitého človeka, a je dohrá nádeja, že sa polepší. Georg Nicolai: Buď predvedený k mukám iného, kde snád prestrašený, vyzná pravdu, kde tú ľudskú ruku vzal. Ján Szentey,