podobne hlasoval. Melchior Saidendorífer: Poněvadž ruku človeka mrtvého proti přikázání Božiemu užíval, aby mal šťastie pri ktipe-ctve: tedy buď predvedený k mukám iného, lebo to vidiac, aj viac a pravdivé vyzná. Georg Keller: Buď prítomný pri mukách iného, jestli viac vyzná, buď »podrobený sám mukám, jestli viac nevyzná, inou, a sice miernejšou pokutou buď trestaný. Zachariáš Duchon: Ačkoľvek poverečne užíval ruku človeka mrtvého, však preto není vinný smrti. Ale jestliby pri tortúre iného, viac vyznal: potom nech sa výrok vynesie, čo sa stať má? Georg Kapps: Poverčivé veci sú jak božskými, tak aj ľudskými zákonami zapovedené; poněvadž sa ale priznal, že tú ľudskú ruku užíval poverečne: preto buď prý-¦tomný pri mučení iného, ktoré keď uvidí, jestli viac vyzná: potom nech sa vysloví súd nad ním. Tomáš Zaberer: Aby sa bezpečnejšie mohlo pokračovať pri sentencii, nad človekom vyniesť sa majúcej, ačkoľvek sa priznal, že Božským a ľudským zákonem zapovédänej poverčivosti sa dopustil, však preto nezasliížil muky, ale nech je privedený k nmká'm iného, ktoré vidiac, jestli viac vyzná: potom nech sa sentencia vynesie. Martin Vörös: Nech sa examenuje ešte prísnejšie. Ján Wiser, Consul: .. poněvadž je v podezření, že ruku odvliekol z popravného miesta: aby sa jeho zločiny viac vyjavily, buď postavený k mukám iného, a jak viac vyzná, potom nech sa vynesie výrok. Andrej Grien; Richtár: podobne hlasuje, jako pán Consul.

V ten istý deň večer. Michal Pláteník ináče Watúv najprísnejšie examenovaný, aby vyznal pravdu: kde vzal tú uťatú ruku mrtvého človeka, vyznal jako predtým, že ju v hore našiel so zabitým ľudským telom, sem tam porozhadzovaným, a hlavou osobytne ležiacou, a vzal ju s sebou, doložiac: »Nech mne milý Pan Buch do Nebeského králowstwý neprigme, že sem tu ruku nikde, než na tom míste w hore wzal.« A už — už mal byť oddaný do rúk katových, ale na zakročenie pánov Tomáša Taberer a Zachariáša Duchon, dala sa nm z milosti tehota do zajtrajšieho dňa, aby sa k vyznaniu pravdivosti veci pripravil, a svoje svedomie od vymýšlaných marných výhovorek, osvobodil.

Nasledujúceho dňa pred mukami vyznal: »Kdy sem slúžil u David Matthiašky, odrúbal sem tu ruku w hore z pantokom, a bylo to Telo sem y tam rozwlacženo, a ya sem potom, po půl roku, lebo po cžtwrt roku odrúbal.« A keď ešte nádejou na milost bol napomenutý, aby pravdu vyznal, kde tú ruku vzaľ? Tak, jako predtým odpovedal: »že na horách odrúbal z mrtweho Zboyníka.« Na tak hlavaté zapiranie skutku, tenže Michal Watůw oddaný bol do rúk katových, aby na mieste tortúry čo najprísnejšie examenovaný, snád vyznal pravdu. Tamže examenovaný, vyznal: »Mogi milý Pánj, wy-dym že ge ma posledný hodina. Než ya sem chtěl bratra mého Mikuláše zakríti, powjm spravedljwe, Ya sem newynnen, než můj Bratr Mikuláš, kde gu on wzal, ya néwým, on gu ke mne přinesl, ale on poweda, že gu našel w mechu w Secžky na cestě.«