Jeho bratr Mikuláš Watůw, pred súd postavený, všecko, tajil. Potom predvolaný starší bratr Michal Watůw, riekol mladšiemu bratovi do očí pred tribunálom: »Wšak sy my ty dal ruku; kde ste gu wy wzali z horniaky, ty wieš.« Mladší jeho brat, Mikuláš Watůw prisno examinovaný, kde vzal tú ruku? Odpovedal a vyznal: »U Trnawy na ceste, w mechu sme našly w Secžky, nemuožem gjne powedeti, samly to Pan Buch Nebeský na mne dopustil, newyem: Kdy sme ze žatwy išly, ya sem gj našel.«

Zpýtaný: »Kdo bil pri tom, kdy si našel ten mech?« Odpovedal: »Sam sem bil na Ceste, Nikdo nebil se mnau, a tak sem tu ruku bratru přinesl.«

. . Keď nové tieto vyznania vypočuté boly, poněvadž mladší brat, žiadneho zákonného súdobného termínu vyznačeného nemal a iná-ce pre blížiace sa sviatky veľkonočné, Slavný Senát, že to tak krajinské zákony predpisujú, v trestných záležitosťach pokračovať nemôže: preto sa pravota týchto dvoch bratov, až na prvé zasadnutie súdu, po sviatkoch veľkonočných odkládá.

Roku 1652. dna 19. Apríľa. Tenže Michal Watůw ináče Pláte-ník, keď bol cez sviatky Veľkonočné v putách väznený, predvolaný pred súd, a zase prísne examenovaný o tom, kde vzal tú ľudskú ruku ? Povedal pred súdom: »Bratr můg Mikuláš, prynesl tu Ruku ke mne; ale ya Newym, kdeby gu wzal; Než to my powedel, že gu na ceste našel, kdy chodil na Žatwu, w gednem. Mechu w Secžky.« Slavný Senát ho prísne pokáral, že tak hlavato predtým tajil, že to jeho brat urobil a seba samého obviňoval, hovoriac z částky, že v horách, idúc do Perneku, spomenutú ruku, odtrhnutí! od tela zabitého človeka, našel; potom ale, že ju od tela mrtvého odkrútil: konečne ale povedal, že ju od zabitého ľudského tela, u cesty ležiaceho, odťal. Ďalej po tomto pokárání, ktoré jeho svedomie hrýzlo, najpriesnejšie bol examenovaný, a aj hrozbami tortúry strašený, konečne vyznal: »Mogi dwa bratye Matthias a Mikuláš, tu kdesy u Trnawy, lebo z šibenicze anebo z kolesa wzali tu ruku, ale sem ya tam nebil.« Konečně z čiastky hrozbami, jako pred tým, z čiastky ale sľubom milosti jeho hlave a potěšováním examinovaný, aby pravdu vyznal: že predmenovaní jeho bratia tú ruku s kolesa odpraveného človeka vzali.

K druhému bratovi Mikulášovi vyslaní páni Ján Szentey, Jakub Borföteö a Ján Cžernakij, notár, poněvadž on (Mikuláš) pre nemoc padiicu, ktorou bol trápený, pred tribunál dostaviť sa nemohol; tam sa ho pýtali: kde vzal tú ruku? odpovedal, jako predtým: »že gu on na ceste našel, w mechu w Secžky, kdy ze žattwy yšel,« zarputile tajac vyznanie svojho brata, o ňoni vyslovené, »že to neny prawda, czo bratr na neho poweda: Než nech my — prawy — w oežj powje.« Keď potom vkročil do mestského domu, na spôsob štvornohého zvieraťa, pre popadnutie ho padúcou nemocou, pred oči svojho brata. Michala, ktorý ho oslovil týmito slovami: »Myly brat,