a istú reč (ktorá stojí medzi povinnosťami družbov) hovorí. Na túto reč mu starejší takto môže odpovedať.)

Milí priateľu!

Že si svoju povinnosť, v tejto veci zdarné a šťastne dokonal, a partu si s hlavy mladej nevestej vzal, za to od nás všetkých slušne chválu dostávaš. Táto ozdoba, ktorú posavad' naša mladá nevesta na svojej hlave nosila, teraz sa má a musí obrátiti na druhií, tak ako sa panna na manželku a na ženu obracia a premenuje. Nech tato ženská ozdoba krášli hlavu našej mladej nevesty, a nech tú ozdobu vždy vo zdraví nosieva, a nech sa stane statočnou a vernou manželkou a opatrnou hospodárskyňou nášho mladého zaťa. To je všetkých nás úprimné vinšovanie a žiadianie.

Reč starejiš-í ho, keď mlaídá nevesta prvýraz pri-chádza v čepci ku svadobným hosťom.

(Poznamenáme: Svadba trvá) obyčajne za dva dni. V prvý den sa koná sobáš, a v druhý úvod mladej nevesty v chráme Božom. Potielko sme pisali o tých povinnosťach starej ších, ktoré majú v prvý den svadby hovořiti a konati. Teraz budú nasledovať tie povinnosti, ktoré starejší na druhý den svadby konati majú.)

(Na druhý den ráno, keď mladá nevesta s lôžka stáva, tak

řečené svatvice ..... hneď prichodia k nej, a kladú jej na hlavu

íčepieee. Začepčená prichádza ráno pred shromážděných svadobných hosťov s jedným koláčom, ktorým sa jim vďačí už ako mladá žena. Pri tejto príležitostí môže starejší takto prehovoriť.)

Radujeme sa z toho, že našu mladú nevestu už v ženskej ozdobe pri tomto svadobnom veselí spatřovati môžeme. Milostivý Hospodin nech vás v tomto manželstve pri zdraví a dlho na svete zdržuje, nech usilovania a namáhania vaše svojím najvyšším požehnaním korunuje, aby ste na svojom lose přestávati a tak šťastím oplývati mohli. A za tento koláč, ktorý je tu predl nás prinesený, srdečne vám ďakujeme.

Reč starejšího, keď sa nahajnal vyberajú.

(Poznamenanie: Potom ide mladá nevesta