»Přeji »Českému Lidu« na novou jeho pout do 2á. ročníku mnoho zdaru;_ sborník tento, jenž pro studium našeho lidu vykonal již úctyplnou práci, doporučuji co nejvřeleji venkovským knihovnám i nejširší české veřejnosti.«------

poslanec, předseda des. odboru rady zemědělské. Zemědělské Jednoty a Národní Rady Českoslov,

Ráno vo Viliu (Štědrý den) celá rodina skoro vstáva, aby mohli cez celý rok skoro vstávať. Mládenci po polnoci idú >na šťastie«. Vojdú totižto do dvora a vezmú niečo takého, čo ie gazdovi najpotrebnejšie, na pr. kosáky z rezačky, na ktorej sa slama reže, a to len tomu, kto ešte nemá narezanej slamy na sviatky. Taký gazda musí potom vo Viliu ísť do druhého domu slamu rezať, chlapcov, pravda, veľmi preklínajúc. Vo Viliu večer tie veci donesú nazpät, a keď ich nechytia, budú mať celý rok šťastie. Keď na Viliu prvý cudzí, ktorý príde do domu, je muž, budú domáci celý rok šťastliví, keď žena, bude rok zlý. Keď príjde do istého domu v ten deň mnoho mužov, po-vedajú, že budú mať býka, keď príde mnoho žien, budú mať tela, keď však príde mnoho cigáňov, ktorí obyčajne vtedy chodia po žobraní, bude hojne prasiat.

Deti v ten deň bývajú obyčajne poslušné, lebo si pripove-dajú, že »vilia dzeci pobiją«, a keď by v ten deň boly bité, celý rok budú trestané. Chodia obyčajne po známych a povedajú veselé vinče, ako: »Na tu svetu Viliu ja vam tu vinčujem, že na pecu kuhny čujem (cítím) a pod pecom palenečka vre, dajce z nej i mne!« Alebo: »A ja vam tu viněujem, že kelo (kolik) mace ližiček, že by sce mali telo celiček,**) kelo mace kolkoch, že by sce mali telo volkoch...« Potom už celý déň vešajú na vianočný stromček.

Keď zvoní na poludnie, rodičia posielajú dievčatá po vodu do dedinskej studne, pri čom povychádzajú aj chlapci. Akého mládenca dievča prvého zazre, toho mena bude mať muža.