Předchozí 0133 Následující
str. 130

Večer, keď zvoní na anjel Pána, donesú, do izby snop ovsenej slamy, na ktorej obyčajne deti spia, na pamiatku Ježiškovho narodenia. Pri večeri jedia sa najprv jablká. Každý ho rozkrojí, a keď je zdravé, dožije do roka, keď nie, do roka zomre. Aj tak hovoria, že ten, komu sa vo Štědrý deň nekýehne, do veľkej noci nedožije. Potom sa jedia orechy, oblátky s medom, na pokon sa donesú na stôl bobalky (cesto smiešané s makom, slivkami a cukrom) Po večeri každý spočíta jadrá zo slivôk. ktoré našiel v bobaľkách, a keď ich má do páru, dožije do roka. Mládenci posbierajú jadrá a idú s nimi na smetisko. Tam ich rozkusujťi, a z ktorej strany pes pritom zabreše, odtiaľ bude im žena.

Len práve, čo je po večeri, už sú tu cigáni alebo menšie dievčatá spievajiie pod oblokom. Niektorí cigáni prídu aj s husľami, pri čom ich cigánky spevom sprevádzajú. Spievajú

najčastejšie: »Povjece nam, pastirove__« alebo »Lúčka,

lúčka...« a keď vyspievajú: zavinčujú: »A ja vam tu vinčujem na tu svetu viliu, aby sce sa hojnejších, spokojenějších rokoch mohli dožič, jak sce ich prežili, pochválen Pan Ježiš Kristus«, a na konec ešte: »Cetko (tetko), bobaľkoch!« Keď sa bobaliek zvýšilo od večera, dostanú bobalky, keď nie, dajú im len koláče. Mládež pri speve cigáňov sa hraje na orechy, starí zas poľa-hajú na slamu, dokiaľ nezazvoní do kostola na polnoční omšu.

Na polnoční omšu neidú všetci do kostola, lebo v noci ehodzievajú zbojníci. Idú najviac len muži, lebo ženy sa boja strýg*) (čarodějnic). Za starších časov mládenci sa ponáhľali do kostola so stolečkami, teraz už toho niet v obyčají. Pri omši pastieri trúbia na pamiatku toho, keď sa im anjel ukázal a zvestoval narodenie Kristovo. Keď sa ide z ,kostola, dobre sa všetci pozerajú, či svieti mesiac. Vtedy povrávajú, že stodoly budú plné. Ak je nebo zamračené, nebude dobrá úroda. Keď sa, vrátia domov, dievčatá idú ku chlievcom pre ošípané (vepřový dobytek) a tam udrú kolenom na dvere. Ak sa im ošípaná ozve, dievča sa do roka vydá, ak sa ošípaná neprebudí, ženich ešte nepřijde. Gazda a gazdiná idú k statkom (dobytku), dajú rožnému statku traseniny (slamy so senom), ošípaným jarca (ječmen). Keď sa vrátia do izby, jie sa pečené mäso alebo klobása a zapíja sa niekde hriatym (horkou pálenkou), niekde vínom, na Ježiškove »kersciny« (krstiny). Medzitým príjdu pastieri pod okno vytrubovať. Gazdina im vynesie koláčov, a potom všetci sa uložia na odpočinok.


*) Strygu môže vraj chytiť na Viliu šnúrkou z giat (gate), v ktorých sa sobášil (ženil), alebo stužkou z pievka, ktoré mal pri sobáši na klobúku.

Předchozí   Následující