Níi druhý deň nič sa nesmie robiť, lebo je najväčšie »sveto« (svátek). Izba sa neupratuje (neuklízí), trus od statku sa nevynáša, vôbec nijaká ťažšia práca sa na deň božieho narodenia nekoná. Nikde sa neide na posiedky (besedy), len do kostola a domov. Doma čítajú, starší sa modlia.

26. ráno nakrútia zo slamy, ktorej na Viliu do izby naniesli, povrisiel a nimi, keď zvoní na anjel Pána, stromy okrúcajú, aby mnoho urodily.

Na deň Mláďatiek (28. decembra) chlapci chodia s prutaml a korbáčami (důtkami) po známych po ->m!adzenkovaňu«. Vyberú sa všetci v jednej kope, chodiac z domu do domu, kde majú dievčatá. Keď vojdú do izby — každý s korbáčom k tomu už deň pred tým urobeným — vybijú dievčatá po rukách, po chrbte, kde ktorý môže. Za to dostanú tiež peniaze, alebo do mecha (pytle), alebo na ražeň. Majú na to »zápisníka«, ktorý zapisuje, koľko kto dá peňazí, »pokladníka«, ktorý tie peniaze odberá, »mechúra«, ktorý sbiera do mecha koláče, a »rozňara«, ktorý na ražeň mäso sbiera. Všetko pred nimi ako pred nejakými zlodejmi zamykajú, lebo kde čo dochytia, berú. Keď obchodia celú dedinu, povchádzajťi do krčmy, kde si mäso u krčmára uvaria, nasbierané peniaze prepijú a pojedia, čo majú. V krčme zostanú až do rána.

Na Nový rok je koleda. Dedinčania by ani Nový rok za sviatok nerátali, keby kňaz nechodil po kolede, a deti by vianočný stromček nemohly obrať, pokiaľ nie je kňazom posvätený. Farár teda ráno pri omši ohlási, odkiaľ že začne chodiť, na ktorú stranu od fary, dolu či do hora. V každom dome už pre kňaza prichystajú, čo môžu. Teraz dávajú len peniaze, niekedy však dávali ovos, ľan a chlieb a to všetko sbieral mechár, ktorého si kňaz najal. Za starších časov dávali pod »partek« (ubrus na stôl, ktorého sa užívá len na veľké sviatky) na všetky štyri rohy ľanového semena, aby vraj mnoho ľanu narástlo, a keď kňaz odišiel, slobodné dievča z toho domu strhlo na seba tento partek a sadlo si na to miesto, kde kňaz sedel, a bolo isté, že ešte toho roku príde pod čepec. Ale dnes už tejto obyčaje nepoznajú.

První leden je prorockým dnem pro celý příští rok. Ěíka-vají lidé, co v ten se dělá, dělati se bude po celý rok. Ea-dívají: »S nikým se nehněvati, raději zpívati«. Vstoupí-li ráno první do stavení muž, bude rok šťastný; vstoupí-li žena, bude