Svätodušné slavnosti a máje z Bošáckej doliny.*)

Svätodušné slavnosti počínajú sa u nás svätiť už v sobotu pred večerom, a končia sa v utorok. Hneď po sobotných pred-večerných službách Božích rozídu sa kostolníci a mendíci (žáci) so sekerkami, aby na ein téri (hřbitově), alebo inde z lipových stromov naodtínadi opatrne väčších a menších haluzí, ale tak, žeby strom nebol prílišne okyptený a dokaličený. Väčšie a krajšie haluzy poprikliesňajú tak, aby malý podobu malých stromov s pňom a korunou. Z týchto dva najpeknejšie postavia k oltáru, iné zase prostriedkom kostola, vo dva rady na lavice klincami pripevnia; menšie ale vetve a vetvičky pozastrkajťi na oltár, kazateľnicu, orgán, a kde sa vôbec dá. Čo po upotrebení lipových ratolestí v kostole, vonku naklesneného zostane, to si rozoberá chlapci a dievčatká domov: aby si to za rošt a za rámy v izbách pozapichovali. Sotva se nájde jeden dom kresťanský v celej Bošáckej doline, v ktorom by nemali izby lipovými ratolesťami vyzdobené od soboty svätodušnej až do trojičnej nedele.

Keď svätodušné slávnosti padnú do takej doby, keď lipa už kvitne: rozvoniava celý kostol od ľúbezného kvetu tohoto národného slovenského stromu. A ak kvitne o tom čase aj orgován (španielsky bez), upotrebúvajú sa aj kytky zakvitnutých1 vetvičiek tohoto, u ľudu pre krásu, bohatosť a vôňu kvetov obľúbeného kríčka, k vyzdobeniu kostolov a príbytkov. Takto okrášlené kostoly a príbytky poskytujú veľmi príjemný, a akýsi posvätný pohľad, a znázorňujú slávnostnú náladu kresťanského ľudu v tieto radostné dni.

Už hodne pred svätodušnými sviatky radia sa mládenci: kde by za lacný groš dostali potrebné množstvo pekných jedľo^ vých alebo borových májov! Musia sa mládenci obzerať po vzdialenejších horách, ba dochádzali pre »máje« až za hranice,