na Moravu. Keď nebolo dostať za malú cenu jedľových alebo borových májov, nakúpili májov brezových, snáď preto, že breza, dľa domnenia ľudu, vzdoruje čarom, aô brezové máje nikdy neboly tak obľúbené, ako jedľové.

Pri tomto stavaní májov, ktoré trvalo až do tmavej noci, sa ani netancovalo, ani nespievalo, len čo> muzika ticho hrala-Aj pred kostolné dvere boly postavené dva páry z najväčších májov. Daktoré dievčatá si svoje máje ozdobily stužkami a ruč-níkamd. V svätodušný pondelok, po nesporných službách Božích, bola všetka mládež na nohách, lebo sa začalo »vyklacovanie« májov s hudbou a tancom, čo tiež trvalo až do noci. Nebola to žiadna maličkosť pre mládencov, pretancovať celú dedinu po obidvoch uliciach, od 3. hodiny popoludňajšej, až asi do 11. v noci. Rozumie sa, že sa s tancomi pri jednom dome nemohli dlho baviť, ale si rezko1 zakrepčili len tak napochytre a náhlili ďalej. Pri odchode od domu »vymenilo« dievča máje, dajúc k vyberaniu peňazí zvolenému mládencovi 40—60 krajciarov, veľmi zriedka viac. Aj dievky ti Židov slúžiace malý postavené máje, a pri vykdacování si ich vyměnily, pravda, zo svojho vrecka.

Za velikú potupu by sa bolo považovalo, keby mládenci daktorému dievčatá z akejkoľvek príčiny neboli máje postavili; ale stalo sa aj to, že ak daktorej deve postavili špatné, otrhalé máje, ona ich zahodila a pri »vyklacování« sa ani neukázala. Zo sosbieraných takto peňazí vyrovnali mládenci účet za máje nakúpené a za hudbu, a s ostatným sa rozdelili na rovno; alebo ak bola dividenda hlboko pod nullou, rozrúbili si medzi seba, čo na zaplatenie iítrat chýbalo. A keď každý mlčky chlp pustil, mali aj »chlapci« aj »dziéčence« zas na celý rok s májami pokoj. (Srv. Holuby, Nár. Noviny, Turč. Sv. Martin, 1899, č. 59.)

Pred pár rokami sa ale stala mládencom veliká galiba, že v moravských horách zákiípili za lacný groš zásobu pekných borových májov od takých kopaničiarov, ktorí ich boli posku-povali ešte lacnejšie, totiž za päť prstov a za šiesty utekač. Neplecha vyšla na javo, a mládenci, aby sa miesto do tancu nedostali do diery, museli náležité povyškrabovať vačky, aby dô-tržného a žart neznajúceho moravského1 jágra uspokojili. Či ten jáger sobranú pokutu, spomínalo sa 60 zl,, oddal svojej vrchnosti, alebo sa prepadla v jeho vrecku!, o tom kronika mlčí. Mládenci ani nemali mnoho chuti na to sa ďalej dopytovať, lebo vedeli, že ak budú žalovaní u súdu, vec sa pre nich na každý pád horšie skončí. Táto- ostuda, tak sa zdá, zadala smrteľnú rann stavanŕu májov v našej doline. Aby si máje od jágrov kupovali, to by im prišlo pridraho, a máje stavať by sa im »nevyplatilo". Kde sa ale pri daktorom národnom zvykti počíná s chladnou