Předchozí 0190 Následující
str. 187

v dobe Plinia bolo v obyčají, ba v tom čase čistý šefran ani vraj nebolo k dostaniu.

Firence už r. 1313. zakročilo oproti padelačom šefranu. 1820. Benátky vyniesly prísny zákon proti padelačom levantínskych článkov, medzi ktorými bol i šefran. A hoci theriak pod úradným dozorom shotovovali, predsa prihodilo sa, že lekárnik Zanoni de Rosi pohnaný bol pred súd. Dokázalo sa, že jeho produkt ani rheuim, ani šefran (enoeus) neobsahuje, ale je barvený a že šefran sa »äfflorom hradil. Mestská rada na zaplatenie 200 dukátov ho posúdila, povzbavila ho lekárnického a občanského práva a vypudila ho z územia Benátok.

Ešte prísnejšie zakročila rada Niirbergsika, keď jedného vinníka i s jeho pomocníkom i s jejich falšovaným .korením na hranici upálila (1456.) a v tej dobe Blzu Pŕragnerovu za živa pohřebili. V pozdejšej dobe takýchto hriešnikov cestou omilostenia vo vode utopili.

U nás o takýchto barbarských trestoch ani chýru. Obchod so šefranom postavený bol pod úradný dozor, ale šefran nestál pod mimoriadnymi zákonmi. Falšovaný tovar shabuli, zničili, a previnilca zatkli, alebo na peňažnú pokutu posúdili. Môžeme však pripomenúť, že takéto priestupky zriedkavo sa vyskytly.

Mimoriadne výnosy a zákony nebolo treba vynášať, veď šefran uhojne bolo i v obchodoch i na trhoch.

V pozdějších dobách, keď pravosúdie inakšie bolo, aj šefra-níci si viac dovolili. Bel píše, že nitrianski Slováci znajíc fortieľ, ako možno suchú baraninu na vlákna rozobrať a do šefranu smiešať, alebo tafe zvaný slovenský šefran, za opravdivý pre-dúvať. Tieto falsifikáty ale už do tej doby padajú, keď v pestovaní šefranu poklesok nastal.

Pramene: Ethnographia, 1910; Századok 1872; Csippék Já-nos, Sáfrányosok a Felvidéken.

Frant. Brodský:

Ostatky masopustní v Seči.

(Obrázek lidových slavností na »Železných horách«.)

Cizinec, zabloudiv v masopustní úterý do Seče, na Chrudimsku, udiven ptá se : „Ti lidé se zbláznili, nebo nemají zdravého i-ozumu«. A zatím se nezbláznili, nýbrž ze zdravého rozumu zachovávají obyčej masopustní »kiilování a omývání« zdravým horským sněhem.

V Seči prý Boží hody jsou do roka tri, ale »ostatky« jem jedny. A proto celý den nikdo ani rukou nehne, leda na kule.


Předchozí   Následující