panenský venček. V Jaseňovej v Orave sosníma jej bo v dome mladoženíchovom v komore prvý družba a zavesí bo na svoju šabľu, pričom on ju takto osloví: Ej, mladá nevesta, peknc's pripravená, všetka tvoja hlava pekne ozdobená. Kým si tento venec na hlave nosila, zatiaľ si slobodne, kani chcela, chodila; ale už nebudeš bo dlho nositi, hneď v túto hodinu musiš bo složiti, lebo už na venci stužky rozväzujem, a tým ťa panenskej slobody zbavujem. Daj, daj dolu s hlavy ten venec zelený, ktorý položily na tvú blavu ženy. A keď ja rozpletiem na tvej' hlave vlasy, budeš sa zvať ženou n,a budúce časy.

Nato mladúcha vo svojom "speve narieka: Ach, venek môj krásny, venek zelený! Veď som bo sbierala na šírom poli; veď som ho sbierala laľakajúci, a teraz bo skladám nariekajúci.

Družina-v svadobnej, izbe vtedy spieva: Šla do komory, plakala, svoji zelený vienek a zlatý prstienek skladala.

Inde v Orave, keď prvý družba odobral mladuche veniec, táto potom spieva: Ztratila som. partu, zelený veniec, našiel-ju pán družba, švárny mládenec. Dneska zlatá parta, zelený veniec, a na. jutro ráno s čipkami veniec (čapec).

V Priechode po sobáši posadia mladuchu v komore, kde jej starejši sníma venček s party a zavesí na klinček, pritom spie-vajii: A ty venčok, venček, zelený venčok, veď ťa nepoškvrnil žiaden mládenčok.

Keď ju nato krstná matka zavila do kápky (čepca), spievajú jej medzi iným: Poxriže si, Marka, na tamtoten klinček, kde si si vešala tvoj zelený venček.

V Orave na zemianskej svadbe družba má veniec nenarušený odniesť v triumfe a ha šablenku pekne zotknutý s tým heslom: »dobrý boj som bojoval« staršiemu presentovať (Hviezdoslav). Keď sa tam pobavil s vencom, odíde doi komory vrátiť bo mladuche. A je to hanba družbova, keď mu hoi vydajuchtivé družičky rozcbvácu.

V Jamniku družba pred aktom čepčenia osloví mladucbu: »Bohumilá a poctivá panenka! Vy teraz máte Pánu Bohu zapakovať, že vám dal dožiť a dočkať tento váš poctivý veniec. Keď som ja ale vyrozumel od môjho principála (ml. zaťa), aby som vám s hlavy veniec sňal, tak sa vás po prvý krát spytujem: ói dovolujete s vašej poctivej hlavy veniec sniať?« Ona povie: »Nie!« Družba nato: »Tak sa vás po druhý krát spytujem, či dovolujete?« Ona: »Nie!« Družba: »S dovolením na silu!« S tým vezme jej veniec dolu a zanesie ho pred starejšiehoi na vidličke stokmi tý a zapichne ho do povaly. Keď družba sním© veniec s hlavy mladuchinej, starejšia jej nato pripraví na blavu čepiee.

V Terchovej v Trenčianskej keď mladuche rozvily vrkoče,