A Mara Danišová, chýrna zeleninárka, rozprávala mi, že prišiel k nej neznámy pán a pýtal sa jej, či by nevedela liek proti padúcej choroby. — Ale hej, viem, čo by nevedela, lenže k tomu potrebujeme lebku hlavy človačiej, zvlášť lebku obeseného zlodeja. Keď takejto niet, môže byť aj obyčajná lebka. Tú dobre usušiť, potom utlcť na prach. Z prachu toho trochu vsypať do vody lavendelovej a z nej za lyžicu nech nemocný s dodaním trocha zrnek pivoňkových ráno užije. A tak nech robí za tri rána, ale vždy na lačný žalúdok. Za ten čas nech sa nemocný doma zdržuje, málo jie a pije. — Nuž, a vyzdravel ten istý od vášho lieku! — Oj, áno! Zdravý ako buk. Bol u mňa a sa mi dobre odmenil za radu.

Menovanej muž bol dlhé roky kravským pastierom a povrávali o ňom, že sa rozumie bosorácstvu, že vraj vie porobiť a odrobiť, že je v dobrom priateľstve s vodníkom, poludnicou, šarkanom a podobnými potvorami. Znal som ho a dozvedel som sa od neho všeličo, ale o príbuzenstve s potvorami sa nezmienil. Liečivé zeline tak znal, ako aj jeho žena. Mám od oboch viac receptov. Hla niektoré:

Liek na rany. Do nového hlineného hrnca naliať asi liter vína a vložiť doňho horské hruštičky a bukvice. Potom prikryť hrniec pokrievkou, ktorá má na prostriedku dierku. Na krajoch pokrievku cestom zamazať, aby para, keď sa víno variť bude, len dierkou vychádzala. Víno nechať variť dve hodiny a takto shotovený liek nech ranený užíva ráno a večer po jednej lyžici; na ranu listy kapustné prikladať.

Iný liek na rany. Utlč rhabarbarum a vsyp do ružového oleja, flašku dobre zapchaj a za tri dni stáť nechaj. Potom polož flašku do vykúrenej piecky, nech olej zvrie. Potom hoď do flašky trocha mastýru, tymjána a kámfru. Keď olej vystidol, preceď ho cez čistú handričku a vytlač, aby sa všetka sila primiešaných liekov do mazadla dostala.

Ako zachovať belosť zubov? Potlč na prach škarupiny vajec, upál v novom hrnci nitky bieleho hodvábu, smel škorice a hre-bíkovho korenia na prášok, smiešaj to všetko spolu a tým každé ráno a večer zuby svoje vytieraj.

Ľudia naši (hovoril mi Daniš) radí sadievajú vŕbu, ale nevedia, že aká liečivá sila je vo vŕbe skrytá. Na pr.: Koho v ušach trhá, nech si dá naliať do ucha miazgy z vŕby. Kôru z vŕby uvariť v octe a mastiť tým bradovice, skapú, ako čo by ich nikdy nebolo bývalo. Kvet vŕby ve vode močiť a to piť je liek pre také ženy, ktoré nechcú mať deti. — Pozrú tu tento izop — hovoril Daniš — kto vie o ňom, že je to liek na vyčistenie pľue. V medovej vode ho variť a tak uživať. — Tu je kerb lýk. Veľmi