budze žic. Ked počnu večar zvonic, dzivky vežnú vedra a uce-kajú na jarek (potok) a naberú vody a doraz ucekajú domu a umývajú še dotl'ik, kym neprestanú zvoniť, že by buly šumné. Kto ma pri večeri najsłabsi ein, ten do roka umre. Vo vi-liju (na Štědrý večer) še jedza običajne »b obálky«. Sú to upečené male kúsky zos muky, uvarja sa v mliku, rozrobja s makom, a dostatočne osładza.

Na Hody vo Viliju po pul noci, jak vindu z koscela lúdze, idze dzivče ku studni, nabere vody do gemby (úst) a idze domu. Na ulici še nesmi ku nikemu ozvac ani zašmjac. Doma še umyje s tatu vodu, co přinesla v gemby, a s čistým ucira-kom še utre a položi ho pod hlavu, jak idze spac. A s kým še jej v noci šnije, ten ju vezňe za ženu.

Dzivče abo chlapec nápise na telo kartky meno, keľo od Mikołaja do Viliji dni. Potom, položi jich pod zahlavek a jak idze spac, ta každý večar vyberé pedmi kartku, neopatri ju, len ruci do peca. Ostatnú kartku opatri, jak pridze s koscela s pul noci, a jak« meno zastane na kartky, ta také meno budze mac jej muž abo žena.

Keď dzvoňa vo Viliju na obid, vtedu ludze beru vodu z jarku (potok), za to, bo hvara, že raz ceklo vino dolu jarkom.

Daktorý hlapec robí stolek od Luci do Viliji, každý dzeň tak, že by bul na Viliju hotovy a potom za pul noc vezňe ten stolek i do kešeni (míšku) maku a idze do koscela, šedne naňho v babincu (kde jsou ženy) a kuka, kelo bosorky (čarodějnice) idu do koscela. Šedzi na nim prik calu omšu a po mši, jak už pop idze od oltára, ta n u , uceka domu zo stoikom, že by ho bosorky neulapeli, bo keď ho ulapja, ta ho vezňu na koš-ťanske polo a premena ho na koňa a na nim rajtuju. Bosorky šicke za nim ucekaju a jak už jich čuje blizko sebe, ruci za sebe toten mak, co ho prinis v kešeni. Oni už nemôžu dalej ucekac, niž každý mak nepozbiraju a un za ten čas ucekne do domu. A to lem za to, še tak hnivaju bosorky, bo kelo raz zareže do teho stolka, ked ho robi, ta teľo znaky oni majú na tvári.

Vo Viliju z každého jedzeňa vezňu do jedného harčka a dajú to hadzine do žreňa. Daktoré ženy vo Viliju pri večeri stukaju, za to, že by jim kury kvočely. Druhé zas hvara, že vtedy kvoča, keď jih porušaju, keď vindu o půlnoci s kosceľa. Vo Viliju z jedzeňa nesmi na zemi ani jedna okrušina spadnúc, bo keď je potom dahto chory, tak okrušiny zapala a okti-ruju chorého, že by zdravy bul.

Keď dajaká dzivka chce vidzic svojeho frajira, vtedy idze na Viliju o pul noci do koscela, šedne na zadek a keď budze