nostikou, porekadlami, prísloviami a prepletaný opisom zvykov pri tej lebo onej práce. K jednotlivým hospodárskym prácam pripojil piesne zväčša bez nápevov a udánim prameňa. Dielo ztráca takto na eeme. Vedľa iných statí sú to piesine, ktoré už boly publikované a autor ich doslovne opísal. Tak ku pr. na str. 120 »žala som ja žala« je doslovne i s nápevom prevzatá od

1. Geryka »Slovenské Ľudové piesne«, Púchovská dolina diel L, sošit 2. str. 6., ďalej »Ej čo som sa nažala« ze Zárečia str. 121, u I. Geryka str. 7, u Socháňa »Žali sme ho žali« na str. 163, u I. Geryka str. 7, atď. Dokonca pokúša sa porovnáním so žatevnými zvykami v Čechách. Pisateľ siahami na dielo dr. Ď. Zíbrta »Veselé chvíle v živote lidu českého — ©bžinky« str. 8—9 a poslovenčil stať od B. Nemcovej z Babičky dožinkovú slávnosť. Česká etnogr. literatura je bohategšia lež siahnuť na román a z neho jednu stať, ktorú vhodne použil dr. Zíbrt — poslovenčiť. Spisok na konci je sprevádzení slovníkom a k jednotlivým pojmom pripojené maď. a nem. výrazy. Škoda, že väčšina pojmov nie je lokalizovaná. Národopisný slovník krojový veľmi detailne pripravuje I. Geryk v T. Sv. Martine. Pisateľ sľubuje látku prepracovať a znovu vydať. Úfajme, že tak učiní a základných chýb sa vyvaruje. Inak prácu skôr populárnu, vedecký pracovník bude môcť ťažkosťou použiť, predsa však nebude sa môcť obijsť bez nej pri podobných thématoch.

Dr. Stefan Vrtpl-Wierczynski: Średniowieczna poezja polska świecka (Bibljoteka narodowa, Ser ja I., Nr. 60), Kraków, 12°, str. 140. Obsah: I. Wiersze obyczajowe: Rýmovaní Sloty. O zachowanie sie. przy škole. Škoda, že spisovatel nezná knížky Zíbrtovy. 1. Poctivé mravy a společenské řády při jídle a pití, po rozumu starých Čechův, mravných národů staročeských i odjinud vypisuje, Praha 1890 (otisk všech školních řádů staročeských, s přehledem rozsáhlé literatury evropské);

2. Navedení mladistvého věku ku poctivým mravům, hrstka staročeských rad a návodů, Praha, 1912. Návod Slotův shoduje se se staročeskými, tam otištěnými, zejména se Šafárikovým rýmováním rovněž z 15. století. II. Poezja umoralniająca. Spisovatel rozebírá polskou skladbu Eozmôwa Mistra ze Šmiercicz-(přirovnává a otiskuje příbuznou skladbu staročeskou »O smrtedlnosti«). Škoda, že pojednávaje o západoevropské literatuře o tanci smrti, neuznal za vhodné uvésti také české zvláštní vydání Holbeinova Tance smrti, od Jiříka Melantricha, Viz podrobně i otisk obrázků, staročeských v Zíbrtově knize: Jak se kdy v Čechách tancovalo, Praha, 1895. III. Wiersze satyryczne: Satira na lenivé sedláky; Úryvek satiry na duchovní. Srv. příbuzné satiry staročeské, vydal Jul. Féáfalík, Altčechische Lei-