str. 101
Škoda* tebja, škoda mňa,
škoda naš'ho zeznaia.
Že sme sa my zeznali,
zezdat sa nám nedali.
Tebe bráňja: ocec, mac,
a mně branie sestra, brat.
Tebe branie rodzina,
a mně celá krajina.
|
To sú ci husári,
čo mňa verbovali,
čo mého koníčka
do vojny sedlali.
Masíruj, šohajko,
Pámbu ca sprovádzaj,
jak ca nezabijú,
domu sa ponáhlaj.
Keď ho osedlali,
dali ho okovac,
mamičko, tacíčku,
mosím mašírovac.
Keď mňa nezabili
medzi dvoma, troma
už mňa nezabijú,
galánečko moja.
Keď mňa nezabili
medzi dvoma vršky
už mňa nezabijú
u mojej frajerky.
|
Něbudzem veselá
ani do dnes týždňa,
pokel mi něprídze
cedulenka z Viedňa.
Cedulenka z Viedňa,
mój milý na koni,
pokel mi nepovie:
má milá, otvor mi.
|
* Začátkem každého verše opakuje se »ej«l
|
|
