vršek Turecko, za starodávna „Turisko" zvaný, sotva nosí meno po Turkoch, jako spíše po „tur"-u, tak jako Stará Turá, Turálúka, Tu-rany a bezpochyby aj Turná u Trenčína, ktorú len nedávno nešikovne preondiali na „Tornyos", jakoby tá dedinka svoje meno po túrni lebo väži bola dostala. Pri samej Lubine je dolinka „Turniščo" zvaná, jako aj na severozápadnej strane hradu Tematínskeho je dolinka „Turniščo", sotva preto tak menovaná, jakoby tam kedysi rytierske turnaje boly bývaly odbývané, lebo aj Jiieto, do dávnej starobylosti ukazujúce mená, od „tur"-a odvodzujem. Skoda, ba hriech by bolo, tie starobylé, významné mená obcí novými, nič neznamenajúcimi, zameniť a ich z pamäti ľudu vytrieť. Tak na príklad meno dediny Kochanovce nám svedčí, že ju založila rodina Kochan lebo Kochanov; ale Vágkohány nemá iného smyslu, len ten, že leží pri Váhu, ale čo znamená „Kohány", to iste ani ten ultrapatriotický prekladač pôvodného mena nevie.

Na břehách potoka za bývalým kaštieľom Bohuslavickým rastie hojne Mentha cinerea Hol., ktorú som aj v jarku vedľa hradskej cesty, potom ale aj pri Bošáckom potoku a na jednej mokřině v Bošáckych humnách našiel a v mnohých exemplároch porozposielal. Bezprostredne za Bohuslaviciami nachádzajú sa nepopierateľné stopy predhistorickej osady. Hneď za bývalým kaštieľom je výbežok vršku, „Malovecko" zvaného, kde vyorané boly z vypálenej hliny š.tvorhranate, do useknutého špicu sa zužujúce pyramidy, majúce v polovici výšky okrúhle diery. Tak sa zdá, že to boly kadlecské závažia a nie dajaké ohnišťové podložky, lebo nie sú dymom očadené. Práve také hlinené pyramidy dostal som aj z Podhradských Hradísk. Že sa tí praobyvatelia Bohuslavíc museli rozumieť do tkania plátna, to dokazujú aj přeslene hlinené, ornamentované a bez ornamentov, ba aj z črepov do okrúhla priklepané tenké lebo hrubšie kolečká, ktoré sa nastokávaly na konec vretena, aby pradená niť dole nepadala. Viac takých preslenov našiel som sám na Podhradských Hradiskách. Smerom k severu vychádza Malovecko v holý hrebeň Hájnice, ktorý pri Haluzickom kostole príkro sbieha do jílového sedla medzi Haluziciami a Bošácou, kde sa v celom okolí najlepšia rež rodí. Z nekdajšej dubovej hory Hájnice vidno už len nepatrné zbytky na východnej strane, kde boly kedysi vinohrady, teraz už dávno cele pusté. Botanikovi sa vyplatí prezeranie týchto pustých vinohradísk, lebo tu najde rozkošnú orchideu Himantoglossurn hircinum s Orchis tridentata, Ophrys arachnites, Aiuga glabra Presl. (A. Chamaepitys B. glabriuscula Hol.), Erigeron amelloides Hol., a pod samou Hájnicou, jako aj pri rumoch kostola, v množstve netušenom Trigonella monspe-liaca a iné ešte vzácne rastliny na cele vypráhlej dolomitovej pôde. Jako svedkovia niekdajšieho vinohradníctva aj na svahoch Malovecka a Hájnice živoria ešte v krovinách jednotlivé viniče, ktoré aj čierne hrozno v príhodný čas k zralosti privádzajú. Muselo sa to krásne vynímať, keď na južnom, príkrom svahu pod Haluzickým kostolom pekný vinohrad farárov stál a západne od kostola bola fara a okolo nej ovocná zahrada. Ešte kusy múrov z fary a zavalenú pivnicu som okolo r. 1865 videl, ale teraz po tom ani stopy nezostalo, lebo na mieste fary a zahrady má Bošácky farár planú, kamenitú roľu. Jak planá roľa je tam teraz, poznať z toho, že sa mi raz nebohý farár Bošácky bol