diaľ je dobrý výhľad na Srňanské Hradisko a na Podhraďské Hradiská. V blízkosti vyčnievajúci kopec menuje sa Baba. i v tejto malej kotline boly vinohrady. Z Kujanovíc doniesol mi jeden chlapec prevŕtaný kamenný mlat z pieskovca, len škoda, že bol nad dierou prelomený. Aj medzi Kujanovicami a Bošácou vyorávajú sa na jílových rolách črepy nádob bez kruhu, len holou rukou vyrábaných, a kde-tu uhlie a popol, čoby tiež ukazovalo na pohrobisko. Ešte ďalej k severu leží kotlina Chúrny, kde tiež boly vinohrady, zkadiaľ som dostal veľmi veliký železný zámek, snáď od dajakej pivnice. V tejto kotline sú tri pramene kyselej vody, ktorá sa však nepijavá, lebo studienky sú nečisté, zamô-lené; za to ale východne od Chúmov, na Haluzickom chotári, je prameň výbornej kyseľky,„ku ktorému v letnom čase z celého okolia výletníci chodievajú, lebo je to pekný, tichý kútik s rozkošným výhľadom na homolovité vápencové vrchy Chocholanské. Botanik tu najde na močarine poniže kyseľky Salix rosmarinifolia L., sotva na piaď vysokú, a v mokrých krovinách vyše prameňa „obrátku" (Ophioglossum vulga-tum), aj s větvitým klasom plodovým, a na tuffových, trávou poraste-ných miestach utešenú Ophrys arachnites, ktorú Dr. Andrassovsky drží za nový druh, a v hojnosti peknú Carex ornithopoda. „Obrátka" rastie aj po všetkých pramenitých miestach Bošáckych horských lúk, jejž obyčajnou spoločnicou je jako ploštice smrdiaca Ordris ,coriophora. Keď sa dakde botanici namáhajú, aby vzácnu „obrátku" (Ophioglossum) mohli medzi trávami vysliediť, znajú kopanické dievčatá dobre jej stanoviská, lebo ju potrebujú k magickým cieľom. Lebo „obrátka" do pásu zašitá privábi tanečnici tanečníka. Raz som sa zpýtal jednej devy, jako vyzerá obrátka, a dostal som prekvapujúcu odpoveď: „Na tenkej býľke má jeden list jako vajco, a z toho vyrostá stopka s pilníčkom na konci." Za aphrodisiacum slúži aj Botrychium Lunaria, jehož bošáckokopanické meno ale vyzradiť nesmiem. Ešte aj v skromnej, nevinnej Orchidei Listera ovata vidia devy čarodejnú rastlinu a obrazotvornosť im ukazuje na spodnom pysku jej kvetu podobu rozkročeného mužského tela. Rastlinku túto pilno hľadajú a menujú ju „hľaď na mňa", ale ani za svet mi nechcely povedať, načo a jako ju potrebujú. Málo ktorá kopanická deva sa najde, ktoráby nemala v priečinku svojej truhly „laskavec" (Asplenium Trichomanes) a „dzievský petržel" (Asplenium Ruta mura-ria), bár pre tento posledný, ktorého v kopaniciach není, až do Podhradia na vápencové skaly chodiť musia.

Dolinka Chúrny sa asi v polovici vidlato delí. V severnej polovici sú plané role a výmole, ktoréžto posledné zarastené sú maliníkom Rubus fossicola Hol., ktorý aj neďaleko na prielohoch a na iných miestach, jako aj v Lieskovských kopaniciach často sa nachodí. Tu je aj v celom okolí jediné stanovisko trávy Bromus villosus Pm. a kde tu po prielohoch Filago mixta. Medzi Chúmami a Podhradím leží jílový výbežok vršku Budišovej, ktorý nosí významné meno „Kopce". Neni tu teraz žiadnych kopcov, ale za starodávna tu boly mohyly, lebo tu bolo rozsiahle pohrobisko praobyvateľov Hradísk. Tu sa často vyorávajú popelnice, v ktorých sa ale len málo bronzových predmetov nachodí, zväčša len ihly, i tie temer cele rozožraté zelenou patinou. Od storočí sa tam oráva, a tak prirodzene mohyly dávno sú so zemou srovnané. Raz pri-