behol k nám Martin Kozáček, ktorý pri oraní natrafil na popelnicu. i vykopali sme ju, len že črepy tak na drobno sa rozpadaly, že ich nebolo možno sostaviť a v popelnici nebolo nič, len trošku popela, maličké úlomky kostí a hromádka zelenej patiny. Praobyvatelia Hradísk tedy nepálili svojich mrtvých na Hradiskách samých, ale na vzdialených Pohančeništiach a na druhej strane doliny, tu na Kopcoch. I to muselo mať svoju zvláštnu príčinu, ktorú však neznáme. Len v duchu si môžeme predstaviť ich pohrabný sprievod dolu Hradiskami cez potoky doliny na toto pohrobisko. Popel zo spálenej mrtvoly uložili do popelnice, vykopali v hline plytkú jamku, tam popelnicu položili, škydlou prikryli, pár kameňmi obložili a hlinou zasypali, a na to miesto kopec hliny nanosili. Nepřijde nám na myseľ, keď aj dnes vidíme pri pohreboch našich, jako mnohí aspoň medzi prsty hliny hádžu na rakev do hrobu, na znak úcty k zosnulému, že tento zvyk je pozostatok z nasypávania mohyly? Videl som v Prešporku a v Pezinku, že po vybavených obradoch a po spustení rakve do hrobu hrobár podá kňazovi a iným pri hrobe stojacím železnú lopatku, aby ňou trošku zeme nasypali na rakev. Mne sa tento zvyk veľmi ľúbi, lebo nám ukazuje do dávnej starobylosti.

Severne od Budišovej, na kopci Kamienky, sú pusté vinohrady zemanské. Ešte okolo roku 1863 konaly sa tu oberačky veselo a so streľbou. Poněvadž ale čo lepšie hrozná poodnášali na predaj do Považského Nového Mesta, zo zbývajúcich hrozien naprešovali víno, ktoré sa dobrým právom mohlo nazvať „drapák"-om. Vtedy ešte asi desiati Podhraďania mali masívne preše na hrozná, a aj v Bošáci bolo dakoľko prešov; dnes tu nikde neni ani jednoho vinohradu a preše sa dávno rozobraly a drevo dubové z nich k iným cieľom sa obrátilo. Mal som v rukách jednu listinu z XVIII, storočia, ktorá obsahuje soznam výdavkov v jednej pravotě tunajších zemanov. Tu sa podrobne udáva, jakou masťou mastili zemani káru spravedlnosti a jaké dary nosili advokátovi a sudcom : zajacov, vtákov, maslo — a víno „ürmös", t. j. polýnkové víno. Ale vtedy vinohradníctvo kvitlo v tomto kraji.

Čomu sa má pripísať zaniknutie vinohradníctva v tomto okolí? Snáď ochladaniu podnebia alebo nedbalosti obyvateľstva, ktoré o svoje vinice neveľmi sa staralo. Istá vec je, že kynožením hôr ubývalo aj vlahy v zemi, čo nemohlo zostať bez účinku na priemernú ročnú teplotu. Ešte stojí pár prastarých kaštanov a oskoruší (Sorbus domestica), ichž vek najmenej na 300 rokov cením, a donášajú vždy hojnosť ovocia; len že kaštany sú maličké. Dnes kaštanových stromov nikto nesadí, ovšem ale oskoruše, ktorých uhniličané hruštičky sú veľmi chutné a často sa aj sušia v sušierňach. Ba, počul som, že sa uhniličané osko-rušky môžu vypalovat na „oskoruškovicu", jako slivy na „slivovicu". Ktosi povedal, že kto oskorušu zasadí, ten sa na nej ovocia nedožije, lebo tento strom neskoro rodí. Ja ale videl som oskorušu sadiť, a neminulo ani 15 rokov, čo som ten strom videl už pekne urastený s ovis-lými halúzkami od mnohých plodov. Svah „pod Kamienky" je dubinou riedko porastený, a tu rastie podivná orchidea Limodorum abortivum, a pod tou dubinou na travinách Hieracium Holubyanum Naeg et P. Ornithogalum pyrenaicum a na pramenitom mieste Carex axillaris. To krásne Ornithogalum je tu časté aj na rolách, a že má cibule hlboko