V spomenutých kopaniciach Jastrabskom rád som sa schádzal so Štefanom Fraňom, veľmi rozumným a úslužným človekom, len to bola jeho chyba, že sa radšej túlal jako hájnik s flintou po horách, než by si bol opatroval svoju dosť veľkú kopanicu, a práve preto sa často ob-neskoril so žatvou a kosbou. Dávno som o ňom nič nepočul a ani neviem, či ešte žije. Od neho som zachytil rozličné povesti, ktoré velice chutno vedel rozprávať. O jednom predpolomskom kopaničiarovi mi rozprával, že mal tak horúcu krv, že sa podchvíľou dal s niekým do bitky, a už či jeho namleli alebo on dakoho vytlkol, mal dušu na mieste a upokojil sa. Keď sa ale nemal s kým biť a krv ho znepokojovala, vybral sa k drapľavému buku a tak dlho si oň trel chrbát, až mu z neho krv cícorom tiekla: a mal zase za čas pokoj. Fraňo mi aj menoval toho kopaničiara, ktorý sa takej kuriósnej masáži podroboval, ale že som si to meno nezapísal, zabudol som ho.

Mne sa tak vidí, že na Mestečku bol za starodávna pokus dolovania robený, lebo kus svahu je jako zkopaný, a pred tým miestom je jako navyvážané kamenie. So strany moravskej Lopeníka je Zlatný Potok, kde dľa podania ľudového boly bane. Rozpráva sa, že sa raz nad Zlat-ným potokom odvalil kus brehu, zkadiaľ sa potom prúdy vody jako sudy valily a Brezovú zaplavily. O velikých pokladoch zlata a striebra pod pohraničným vrchom Lopeníkom kopaničiari mnoho rozprávajú, i o čiernom psovi lebo kocúrovi, ktorý tie poklady stráži. Tiež sa spomínajú podzemné spíže medzi Bošáckou a Lieskovskou dolinou, jako i spíž v Podhradskej zemanskej hore, o ktorej som počul, že starí ľudia pamätali, kde bol , vchod do nej, ktorý je ale už dávno stromovím za-rastený. Do tej spíže sa „vraj ukrývali ľudia pred drancujúcimi a vraždia-cimi Turky a Tatary. Ze v čas Tatarského plenu r. 1241 neobišla ani Bošácka dolina po suchu, poznali sme, jako som to pri Marťákovej Skale spomenul, z tých mnohých tam vykopaných železných šípov.

Hrebeňom vrchov, vyše spomenutého Jastrabského, tiahne sa rebro Karpatov, deliace Bošácku dolinu od Ivanovskej. Tam leží Baba (na Babách, tri Baby), o ktorej ide povesť, že keď Turci tiahli z Moravy do Uhier, prerúbali si cestu Bošáckymi horami a prišli až na vrchol hory, našli tam babu, vstrčili ju do dutého buka a tam ju potom kopaničiari našli ešte živú. Meno vrchu Baba bude mať ale iste iný pôvod. Snáď tam, tak jako aj na Babe pri Hradiskách a niže Bošáce pri Stráži, v predhistorickej dobe dajaká ženská socha stála a vzývaná bola. — Na Špáňom Vrchu je hodný kopec z kamenia nahádzaný, aj o tom ide povesť, že tam našli ľudia zabitého Podoíáka, tam ho aj pochovali, a kto i dnes tadiaľ ide, nezanedbá na jeho hrob položiť kameňa. Podobnú hromadu kamenia ukazujú aj na hrebeni medzi Bošáckou a Lieskovskou dolinou, kde má byť pochovaný povestný moravský zbojník Juraš. Tak mi to rozprával Ad. Ochodnický.

Víly, Výskané, ktoré výskajú po horách, hneď po slovensky, .hneď po hrozensky a sú premenlivej barvy „u poly čierne, u poly biele" panny, vídavá obrazotvornosť ľudu dosial a počuje ich v noci výskať. Ale ani Hastrmani lebo Vodní tatkovia nie sú neznámi v Bošáckej doline, a dosial ukazujú tone na potoku, v ktorých Hastrmanov ľudia videli. Neďaleko Bánovčeka vyše Podhradia schytil Vodný tato chlapa