a počal sa s ním pasovať, ale že ho uvládať nemohol, riekol mu: „Ale máš šťastie, žes jedol„chlieb trirazy v jednej peci pečený!" pustil ho a zmizol v toni „pod Červeným". Aj o drakoch, ktorí bývajú v dierach skalných, šarkaňoch, ktorí lietajú, zmokoch a škriatkoch, ktorí peniaze donášajú, o zakliatych pokladoch, nad ktorými sa dakedy plamienky ukazujú, rozpráva si ľud často, a najdú sa aj takí, ktorí tomu všetkému na slovo veria. Sú to všetko pozostatky po prvých praobyvateľoch týchto krajov.

Od Jastrabského je pekná prechádzka úbočinou lúkami na vršek Dubovú blízko Ostroluckovského salaša, ktorá sa spíš mohla menovať „Hrabová", lebo hrabových stromov tam viac bolo než dubových. Skoda bolo tejto peknej hôrky povytínať, lebo je tam teraz len mizerná pastvina, ktorú ostružiny (čierne maliníky) čo chvíľa celkom zatiahnú. S južnej strany Dubovej tiahne sa dolinka Spanie, v jejž úzadí je pár domov, veliké ovocné sady a krásne lúky, a v jednej žlabine do kadlúba zachytená dobrá kyseľka, ktorá máva v lete častých navštevova-teľov. V krovinách tu rastie elegantná Pirola rotundifolia, a na lúkach roztrúseno sa nachádza Ophrys arachnites, jejž podivné kvety podobné sú pavúkovi. Už som spomenul, že túto rastlinu Dr. Andrassovský drží za nový druh, a jako som v Bošáci počul, niesol z nej z Bošáckej doliny 100 exemplárov, ktoré obmýšľa rozposlať v Dra. Filárskeho exsik-kátach. Od pánskeho salaša vrátime sa dolinou za malú hodinku do Podhradia, keď sme tak, ale len povrchne, pobehali po Bošáckych kopaniciach.

Ešte r. 1862 temer všetky kopanické svadby odbavovávaly sa pri gajdošovi. To bola celá kapela svadobníkov; len čo parádnejšie svadby maly „hudcov", dvoch huslistov, jednoho klarinetistu (píščelára") a basistu. Kopanice maly svoju vlastnú kapelu. V novších časoch prišly do mody fukacie nástroje s bombardonom, len že teraz najväčšia čiastka muzikantov je na bojišti. Posledným gajdošom v tunajších kopaniciach bol Štefan Fraňo (nie ten Jastrabský) na Mravcových pod Lopeníkom. Dnes by, hádam, ani jedna nevesta nechcela ísť na sobáš pri vrnčaní gajdí. Krpce už 1909. r. málo kto nosil, ale len čižmy lebo papuče. Ale keď je teraz koža náramne drahá, možno, že tam zase krpce přišly k poctivosti. Jakýsi furták povedal: „Ja sa stavím, že ušijem štýble bez kopyta, bez dratvy a bez šidla!" „A jako?" „Ušijem krpce: tam neni treba kopyta,-ani dratvy, len remienky; ani šidla, len ostrý nožík." Jeden milý kopaničiar stretol ma na lúkách a prisadol si ke mne, kde sme sa za chvilku shovárali. Keď prišiel domov, riekol žene: „Pomysli si, Anna, ja som vidzel kňaza v krpcoch!" „Ba, tvoju hlavu," riekla na to žena. On ale: „Ba veru ano, lebo som bol v krpcoch!"

V Bošáci sa ešte dosť dobre zachoval národný kroj, a výšivky Bošácke požívajú pochvalnú povesť i za hraniciami. Mnoho starých a nových výšiviek dostalo sa kúpou aj do pražského národopisného musea, kde sú aj figuríny, mužská a ženská, cele v Bošáckom kroji oblečené. Po martinskej „výstave slovenských krojov boli nás navštíviť páni Koula, Klvaňa a Šíma, ktorí si i viac fotografií tunajších krojov vyhotovili, zásobu starých výšiviek pokúpili a kroj tento chválili, čo velmi prispelo k tomu, aby sa tento vkusný a čistý kroj aj naďalej tu