Taký mohutný orechový strom je pre majiteľa hotovým, bezpečným kapitálom, lebo orechy majú vždy dobrú cenu a vyvážané bývajú najviac do Nemecka. Sám som mal vo dvore košatý, na 4 silné vetve rozdelený orechový strom, ktorý mi priemerne ročne donášal 3 merice (6 veľkých putien) výborných orechov; a boly v dedine i väčšie stromy, ktoré ešte hojnejšie rodily. Kto orechy sadí, sadí ich tak nie pre seba, ale pre potomkov na viac storočí. V kopaniciach boly aj dve valchy, v ktorých sa válavalo doma zrobené halenové súkno biele. Teraz len panstvo má stáda oviec a vlnu predáva veľkokupcom, kopaničiari ale už len málo oviec chovajú a vlnu predávajú, ale viac netkajú súkna; a tak ani valchy nemajú čo válať, preto z nich krov a drevené steny rozebrali, a miesta ich ostaly pusté. Chválievali si doma robené súkno, že bolo lepšie a trvácejšie než sú fabričné, peknejšie, mäkčie a i rýchlejšie sa sodierajúce. Ešte r. 1861 aj dievky chodily v zime v halenách; teraz by to za hanbu pokládaly, keď flanelových kabátkov a ručníkov vlňákov všade možno kúpiť. Kováči boli v Bošáci dvaja a v Podhradí tiež dvaja, občas mali aj kopaničiari kováča; kolár bol jeden v Bošáci a jeden v Podhradí; bednár jeden v Podhradí; garbiari dvaja v Bošáci, kušnier jeden v Podhradí, stolári traja v Bošáci; tokár jeden, ktorý najviac vyrábal točky zo slívového, a špunty z topoľového dreva. Pekári boli dvaja, jeden prevádzal s pekarstvom aj čulý obchod s ovocím, druhý ale nepiekol sám, len kupované pečivo roznášal po kopaniciach, kde ho, tak jako aj kávu a cukor, predával za vajcia a drůbež a v jeseni skupoval slivy pre veľkopáleníkov slivovice. Len raz mnoho sto centov slív zazávdančil a podovážať si dal, ale vyplácať sľuboval až o pár dní pozdejšie. Dlhy ale poplatil täk, že sa ztratil nočným časom z dediny a ušiel do Ameriky, jestli sa dakde vo Vŕbovom nepotíka. Každý, kto ho znal, tomu sa divil, kde tento fufňavý, na oko chatrný a hlúpy Žid toľko kurážu a fígľov nabral a tak šikovne tolikých ľudí okmíniť vedel. Toto ale naučilo Bošáčanov a Podhraďanov väčšej opatrnosti a navykať predaju len z rúčky do rúčky, t. j. za hotové a nie za plané sľuby. — Kadleci boli dvaja v Podhradí, oba rodom z Moravy ; ináče plátno pre domácu potrebu si ženy samy na krosnách tkajú. Tesárom a murárom si je pri menších prácach každý hospodár sám; len keď treba previesť väčšiu prácu, vtedy si v tesarčine a murárčine sběhlejších volávajú. Mäsiar je v Podhradí jeden, Žid, v Bošáci dvaja Židia a jeden kresťan, ktorý však len bravčovinu občas sekáva, hlavne ale zanáša sa s hospodárstvom. Ševcov je dosť, aje len pre domácu potrebu, na vývoz sa tu obuv nevyrába; sedliacki krajčíri boli v Bošáci dvaja, ktorí veľmi dobre šili a vedeli nohavice, prucie a kabanice vkusne šnôrami vycifrovať; židovský krajčír bol, tuším, len jeden. Za čas zdržoval sa v Bošáci aj jeden Zid knihár, ktorý vedel ale tak knihy viazať, jakoby to bolo v hrubých rukaviciach robené. Kedysi býval v Bošáci aj hrnčiar, z jehož primitívnej dielny podarilo sa mi jeden hrnec s nápisom pre národopisné muzeum získať; ale od dávnych časov neni tu žiadneho hrnčiara. Jeden vareškár, rodák z Lubinských kopaníc, býval za Budišovou a veľmi šikovne vedel varešky, lyžice, války, soľ-ničky a podobné kuchynské náradie vyrábať, najradšej, keď ho mohol dostať, z javorového dreva; keď toho nebolo, z bukového. Zámečník