opletačky s vrchnosťami, čo tiež neni pravda a len pre pikantnosť toho dopisu sa tam spomína, to je vec vedľajšia; ale že o Hradiskách, ktoré ten dopisovateľ nikdy nevidel, ani nevie jako vyzerajú, vedel také nesmysly popísať, to je mne nepochopiteľné, jako i to, že si predstavujú podhradského rychtára jako opatrovníka starobylých zámeckých dokumentov, a jakoby obec mala jakési museum etnografických, zo stredoveku pochádzajúcich predmetov! Jestli bol 1913 r. v Podhradí ten istý dedinský rychtář, ktorý bol tam ešte 1909, ten, že sa z Haluzíc přiženil do zemanskej. rodiny Dýmovskej, má ovšem aj staré rodinné listiny; ale zámeckých listín, lebo takého zámku nad Podhradím nikdy nebolo, a anio becných etnografických predmetov zo stredoveku v celej dedine nasbieraných — u rychtára darmo by kto bol hľadal. Čo v tom článku o vykradení archívu Trenčianskeho píše, o tom nemám čo hovoriť, keď že Trenčín neleží v Bošáckej doline. To viem, že sa v tom archíve nebolo možno vyznať, lebo nemal katalogu a listiny boly len na hromadách poukladané; mestský archív, tiež neusporiadaný, bol vo väži.

Za života Dra. Brancsíka trenčiansky prírodovedecký spolok vydával každoročne sväzok svojich prác. Spolok tento pozdejšie bol premenený na spolok starožitnícky a jako taký vydal, nakoľko mi je známo, dosial len prvý sväzok svojich pojednaní. V terajších válečných časoch „inter arma silent Musae", a spolok sberá sily na ďalšie svoje vydania. Však je len v južnom Trenčiansku tak mnoho tých v archaeo-logickom a prírodopisnom ohľadu zajímavých miest, že spôsobilí pracovníci spolkové spisy, bez velikého namáhania cennými prácami zaplňovať môžu. Ale než sa to stane, nenadávajte hneď do panslávov, agitátorov, agentov, keď dakto z vlastného popudu, bezzištne, bez nárokov na zisk lebo chválu daktorý kúštik Trenčianska v j akomkoľvek ohľadu prezkúmať sa usiluje!

Pokročilá výroba přístrojů fotografických, desek i filmů přispěla velice k rozšíření fotografie ve všech odborech vědních. Také antropologie používá a potřebuje fotografie pro své účely vědecké a není pochyby, že i fotografie filmová brzo nabude velkého významu, neboť i tam pokročila konstrukce přijímacích přístrojů, že pro badání národo-zpytná na cestách výzkumných užívá se nyní s oblibou i přístrojů filmovacích; původní aparáty jako starý stroboskop, přístroj Plateau-ův, pak pozdější pokusy s fotografováním v sériích, jak je zejména prováděl americký badatel Muybridge a později francouzský fysiolog Marey byly ovšem opuštěny, když se podařily konstrukce filmovacích přístrojů asi v tom způsobu, jak se jich dnes používá. Bylo by velice výhodné, kdyby některý odborník podal českým etnografom dobrý návod к filmování pro účely národozpytné, aby tento druh fotografie se více rozšířil, tak aby i u nás mohl být založen filmový (vedle toho také fonografický)