ÚVODNÍ A závěrečné formule slovanských pohádek.
@PP@(Formules initiales et finales des contes slaves.) Napsal Jiří Polívka.
(Formules initiales et finales des contes slaves.) Napsal@A@Jiří Polívka.
V povídce u Dobš. I. 64 jest podobná apostrofa zanesena mezi jiné dvě úvodní formulky, určení času a místa: „No, ale toto, čo vám idem rozprávať, už na ozaj bolo! Bolo ono iste ešte za tých dobrých časov, keď hľaďte že, -— ale neľaknite sa! „No, čože, kedyže?" Nuž hľa, keď svinčičky nosily črievičky a žabky chodili v čepčekoch; keď somáriki po uliciach ostrôžkami čerkali a zajačky samy na chrtov tr Líbili. Hej, a bolože vtedy dobre dievčatom. Vtedy jim'psi riad umievali a mačky jim ho utierali; husy izbu vymetaly; ryby — podustvy jim handry na Hrone praly a raci jich plákali. Vtedy každá so založenýma rukama iba pri teplej peci vysedúvala a predsa nebála sa, že nedostane sa pod éepiee! — Nebojte sa, dievčatá! Začínajú už zase kušiky nosiť črieviky a žaby chodit v čepcoch; aj somár i už čerkajú po uliciach ostrôžkami. Príde ešte aj to, že vám nebude treba riad umývať, izby vymetať, šaty prať; budete len vysedúvať a každá dostane sa pod čepiec, za koho jej len dušička zažiada — tak akoľvek stalo sa to aj se Žltovláskou!"
„No veď to, akože to bolo s tou Žltovláskou?"
„No veď to vám chcem rozpoviedať. A keby ste boly čušaly, bolo by skôr bývalo. Počúvajte len!"
Docela ojedinělý jest úvod v povídce „Ako šlo vajce na vandrovku" (Dobš. III, 75): ,,Ako šlo vajce na vandrovku?!—Nuž urobilo si aj ono jako si každý robieva: Kotúľ! zakotúľalo sa a pustilo sa, kädialmubolo iahšie, kädial by nezavadilo do tuhšieho od seba. Jednak stalo sa to ešte za starých časov, nuž veľa ani neopytujte sa, ako to mohlo byť; dosť, čo je o tom rozprávka."
Úplně ojediněle jest zahájena povídka jakýmsi říkadlem. V povídce ze Spiše „Chudobný Jeník králom" (Sb. mus. slov. spol. XVI, 27). „Dobre abo nebarz. Upleceme velki porvaz, ćo nam budze terval od nas do vas."
Celkem jsou takové úvodní formulky velmi řídké. Začínají obvykle „Bol raz . . ." (Škult. Dobš. ě. 9, 16, 17, 31, 33), mnohem řidčeji „kde bolo tam bolo", „bol jeden vysoký zámok . . ." (Škult. Dobš. č. 9) anebo Dobšinský VII, 21:. „Dě sa stalo, tam sa stalo, stalo sa raz voľa-kode..."
|
